Dedičstvo našich predkov: Štedrý deň a jeho zvyky

dec 23, 2019
vianočná dedinka vyrobená z dreva

Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života. Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Štedrý deň bol dňom, keď sa ľudia po mesiaci príprav, ticha a pokoja mohli zísť za jedným stolom a začať sláviť. Ako tieto oslavy prebiehali?

Mágia počiatku

Počas Štedrého dňa naši predkovia verili v mágiu počiatku. Čo v tento deň urobili, to sa malo diať celý nasledujúci rok. Gazdiná spolu s gazdom preto robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu pre domácnosť a jej členov. Muži šli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť. Do roľníckych príbytkov dávali domáci snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček. Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hory a následne zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny. Podeň kládli drevené alebo papierové betlehemy.

vianočná čečina v plechovej konvici

Bohatstvo štedrovečerných jedál

Štedrovečerné jedlá sa líšia nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné jesť na večeru klobásy a pečené mäso. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hubami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok dovoliť pridať klobásku, údené alebo čerstvé mäso. Kde sa nejedávali strukovinové polievky, tam sa varievali strukovinové kaše, najmä hrachová. Varený hrach spolu s orechmi zvykli domáci rozsýpať po kútoch, aby mali čo jesť aj dušičky.


vianočná kapustnica

Gazdiné každoročne pripravovali pečené alebo varené múčne jedlá, ktoré sa polievali mliekom s medom a maslom a posýpali makom alebo bryndzou. Varili sa aj šúľance, halušky, rezance, plnené pirohy a piekli buchtičky. Pirohy a šúľance symbolizovali veľké klasy obilia, ktoré majú narásť budúci rok. Pôstnym vianočným jedlom v riečnych oblastiach bola ryba, symbol Ježiša Krista. Platilo, že na Štedrý deň sa má jesť mäso beznohé, na prvý sviatok vianočný dvojnohé a druhý sviatok vianočný štvornohé. Už naši predkovia sa celý deň až do večere postili a svoje deti uisťovali, že ak vydržia, uvidia zlatú krokvu, prasiatko alebo hviezdu.

Sviatočné stolovanie

Na Štedrú večeru sa prestierali biele, doma tkané obrusy alebo plachty, ktoré gazdovia na jar použili pri siatí obilia. Obrusy zdobili tkané pásy bielenej a nebielej priadze, neskôr pribudli aj červené. Gazdiné kládli na obrus sviecu, v katolíckych rodinách Bibliu a v evanjelických Spevník, pod obrus peniaze a trochu obilia. Nesmel chýbať chlieb, soľ, oblátky, cesnak, po troche z rôznych obilnín, jabĺčka, orechy a sušené ovocie, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu aj na budúci rok. Od Štedrého večera po Nový rok nesmel na stole chýbať menší nerozkrojený chlieb. Na stôl sa mohol položiť aj tanier pre zosnulého, na ktorý sa kládla trocha z každého jedla. Nepatril sem však nôž, preto z chleba otec odlamoval. Od stola sa navyše nesmelo vstávať, gazdiné priniesli všetky štedrovečerné jedlá naraz.

vianočné stolovanie predkov

Slávnostné odievanie

Počas Štedrej večere si rodina obliekala svoje najlepšie sviatočné šaty a zároveň dbala aj na svoj vzhľad. Muži sa odievali do vyšívanej košele s vestou a nohavíc. Fúzy a vlasy mali pristrihnuté tak akurát. Ženy sa vyparádili nadrobno skladanou sukňou, vyšívanými zásterami a nadýchanými čepcami. Dievčatá si zapletali vrkoče a chlapci s očesanými umytými vlasmi nosili košieľky.

Jeden článok nestačil? Skúste aj tento Magický predvianočný čas: Pripomeňte si staré vianočné tradície

Zvyky počas večere

Na začiatku štedrej večere si za vrchstôl sadol otec, ktorý sa pomodlil. Následne si celá rodina pripila z jedného pohárika. Po prípitku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého. Na západnom a strednom Slovensku sa tiež jedli oblátky s medom a cesnakom. Oblátka symbolizovala kresťanstvo, med porozumenie, lásku a šťastie rodiny a cesnak zdravie. Na východnom Slovensku piekli gazdiné koláč kračún, do ktorého vkladali plodiny s magickou silou – cesnak, med, posvätné bylinky, strukoviny, ľan, konope či petržlenovú vňať. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Z každého jedla odložili domáci časť zvieratám.

vlašské orechy

Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a detí odvar zo sušeného ovocia. Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Po Štedrej večeri spievali dospelí vianočné piesne, očakávali koledníkov a betlehemcov alebo šli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19. storočia, a aj to len v bohatých rodinách.

Prvý a druhý sviatok vianočný

Aj keď sa konajú všetky veľké slávnosti 24. decembra, cirkev stanovila Ježišove narodeniny na 25. decembra. Počas tohto dňa naši predkovia zostávali vo svojich príbytkoch, iba zavčas rána vstali muži a do domu priniesli vedro vody. Po vianočnom vinšíku hodili do vody jabĺčko pre zdravie, vetvičku čečiny, prípadne mincu pre bohatstvo a následne vodou pokropili každého člena rodiny aj dobytok. Domy navštevovali koledníci a rodina sa v priebehu dňa modlila, spievala a spomínala. V tento deň sa nesmelo variť, jedlo sa to, čo sa navarilo deň predtým. Druhý sviatok vianočný prežívali naši predkovia podobne ako my – návštevami celej rodiny.

Prečítajte si tiež

Text: Katarína Orviská podľa Zora Mintalová Zubercová, Vianoce na Slovensku, Slovart, 2012
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 12/2019

Komentáre