Mimoriadna akcia!

Predplaťte si mesačník Pekné bývanie a získajte darčekovú kartu IKEA!

Objednať
Aktuálne v predaji!

Špeciál Pekné bývanie v záhrade.

Objednať
Aktuálne v predaji!

Koncept

Objednať

O nosení mravcov do domu na Veľký piatok, a prečo už strigy netancujú po chotári

Zdieľať 05. 04. 2023
O nosení mravcov do domu na Veľký piatok, a prečo už strigy netancujú po chotári Zdroj: Shutterstock

„Kedy bude tento rok Veľká noc?“ pýta sa ma mama. „Netuším,“ odpovedám nezainteresovane. „Začiatkom apríla,“ dodávam o chvíľu. Toľko mi totiž trvalo „vygúgliť“ si to.

S pohyblivými sviatkami je to už raz tak – čo rok, to iný dátum. Niekto by povedal, že chodia ako zlé hodinky. Ale nie je to celkom pravda. Viete napríklad, podľa čoho sa každoročne stanovuje dátum Veľkej noci?

Termín je priamo závislý od vzťahu jarnej rovnodennosti (keď deň a noc sú rovnako dlhé na celej zemeguli) a lunárneho cyklu. Rozmenené na drobné – prvá nedeľa po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti, je Veľkonočná.

Od tohto dátumu sa určujú aj iné pohyblivé sviatky, ako sú fašiangy (končia sa štyridsať dní pred Veľkou nocou) či dátum Turíc (nasledujú päťdesiat dní po nej).

Všeobecne sú veľkonočné sviatky stotožnené s príchodom jari, s jej oslavou. Po zime nastáva nové obdobie, rodí sa nový život. Novosť prichádza ruka v ruke s čistotou.

Podľa staroslovanských zvykov ľudia čistili svoje príbytky i riady, na ktorých sa podával sviatočný pokrm, obliekali si čisté, najlepšie nové šaty, aby ich jarné rituálne úkony boli úspešné. Časť z toho nám pretrvala vo vedomí dodnes – veď práve s jarou sa spája veľké upratovanie v mnohých domácnostiach.

Ako decko som mala najradšej Kvetnú nedeľu. Vtedy kňaz na omši svätil bahniatka, rozvíjajúce sa vŕbové prúty, známe tiež ako baburence, barky a podobne. Babka ich potom zapichla do vázy k umelým narcisom, kde držali stráž často až do príchodu leta.

Kedysi sa verilo, že konárik bahniatok položený na okne mal moc ochrániť dom pred bleskami. Netuším, či náš kňaz šetril svätenou vodou, alebo sme mali málo bahniatok, ale v jedno pobúrkové poobedie sa guľový blesk doslova vplazil cez otvorené okno do babkinej kuchyne a dal o sebe jasne vedieť stretom so zapnutým televízorom.

Vzhľadom na túto skúsenosť nebude azda moje tvrdenie považované za kacírske, keď poviem, že neverím na všemocnú silu bahniatok. Zato verím na guľové blesky.

bahniatka v okne

Zdroj: Shutterstock

Ale naspäť k Veľkej noci. Neboli to len pečené barančeky, vajíčka, oblievačka a šibačka… Môj rozhľad viditeľne rozšírila kniha Rok vo zvykoch nášho ľudu podrobne opisujúca slovenské sviatky a tradície. Dokonca i také, o ktorých som ani len netušila.

Napríklad v noci na Zelený štvrtok alebo ráno na Veľký piatok bolo kedysi takmer po celom Slovensku rozšírené nosenie mravcov do domu. Mravce vďaka svojej mnohopočetnosti symbolizovali hojnosť.

Do domu, ktorý obsypali mravcami, mali ľudia radi chodievať, a ak v ňom žili i mladé dievčence, mali im mravce zabezpečiť mnohých nápadníkov. Ale beda, ak ste mravce preniesli do príbytku cez vodu – vtedy sa ich zázračná moc strácala! Aké je percento úspešnosti tohto zvyku, žiaľ, nemám zistené.

Prečítajte si tiež

Veľkonočný baranček 6 krát inak: Pre milovníkov klasiky, vegánov aj tých, čo si chcú udržať štíhlu líniu
Veľkonočný baranček 6 krát inak: Pre milovníkov klasiky, vegánov aj tých, čo si chcú udržať štíhlu líniu

Vo veľkonočnom čase sa však mohli prejaviť tak dobré, ako aj zlé sily. Pred niekoľkými storočiami sa tradovalo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok tancujú strigy na určitých miestach chotára. Pravda, časom sa chotáre rozrástli na mestá a my sme, zdá sa, strigy vytlačili z ich prirodzeného pôsobiska niekam do utajenia.

čarodejnice

Zdroj: Shutterstock

Na Veľký piatok sa nesmelo hýbať zemou ani jesť mäso. Stolovanie na Veľkonočnú nedeľu bolo slávnostné, svojou hojnosťou pripomínalo Štedrú večeru. Všetci sa mali dobre najesť, čím sa vyjadrovala túžba, aby boli domáci sýti po celý rok. Namiesto oplátok sa však ako prvé podávalo vajíčko, ktoré hlava domu rozdelila medzi všetkých stolujúcich.

Kúpačky a šibačky, ktoré sa spravidla začínali ráno na Veľkonočný pondelok, mali podstatne naturálnejší ráz než tie, na aké sme zvyknutí dnes – trochu voňavky za krk a symbolické švihnutie korbáčom. Veru, dievky museli byť dobré šprintérky a často podávali priam atletické výkony, napriek tomu nejedna skončila v studenom potoku.

Prečítajte si tiež

Jedinečné a slovenské: Takéto parádne kraslice zdobia vaše domovy počas Veľkej noci
Jedinečné a slovenské: Takéto parádne kraslice zdobia vaše domovy počas Veľkej noci

V mnohých regiónoch bol rozšírený zvyk vymeniť si na druhý deň úlohy a zábava pokračovala, len v opačnom garde – kúpania a šibania sa ujali ženy a dievčatá.

Do príchodu Veľkej noci zostáva už len zopár dní. Čo myslíte, oplatí sa návrat k tradíciám? A čo tak skúsiť oživiť tento rok aspoň jednu z nich? Nemám na mysli nanosiť si domu mravce, ale napríklad vymeniť tepláky za tie najkrajšie šaty, pripraviť niekoľko tradičných dobrôt a vychutnať si ich za slávnostne prestretým stolom.

baranček

Zdroj: Shutterstock

Mimochodom, už ste skúšali upiecť veľkonočného baránka? Pre neskúsených môže byť jeho príprava aj konečný výsledok veľká zábava.

Text: Martina Deríková
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 04/2021


Kategórie: DIY a inšpirácia