Uniki: Keď vás okresaný výber v obchodoch privedie k založeniu vlastnej značky

Kto by kedy čakal, že k pleteniu koberčekov vás môže priviesť malý rozmer toalety… Veronika si na tomto nešváre vybudovala vlastnú značku Uniki.

Kde pramenia začiatky vašej práce?

Od detstva som rada tvorila. Vyrábala som si kadejaké vynálezy, nazývala som ich „špeciveci“. Neskôr však išla kreativita do úzadia a venovala som sa štúdiu. Môžem povedať, že až keď sme si s mužom začali budovať domov, som opäť zatúžila po zveľaďovaní a pretváraní. Práve vďaka nášmu bytu sa zrodilo Uniki. Konkrétne kvôli našej malej toalete, do ktorej sa nezmestil žiadny kupovaný koberček. Jedného dňa som len objednala vlnu a uplietla svoj prvý kúsok. Bolo to asi pred rokom a dodnes koberček používame. Pochválila som sa mamine, ktorá ma okamžite poprosila o podobný do svojej predsiene, keďže nevedela zohnať ideálny tvar. Potom som urobila tretí, štvrtý, až som zistila, že ma ich výroba nesmierne napĺňa a baví.

Koľko trvá výroba jedného produktu?

Približne týždeň až dva, no záleží na veľkosti. V prvom rade musím mať nápad a vizualizáciu v hlave. Vďaka svojej netrpezlivosti som následne schopná pliesť do rána. Často sa mi stáva, že keď už mám asi 70 % práce hotových, po zadívaní sa na koberček ho rozpáram a idem odznova, pretože to nie je to pravé. Niekedy sa tento proces zopakuje viackrát, no nie som schopná ukončiť niečo, čo ma na 100 % nepresvedčilo. Pletiem, páram, pletiem, páram. Až kým to nie je podľa mojich predstáv. Po upletení ešte nasleduje finalizácia, v ktorej všetky končeky „zaprávam“ dostratena a zašívam, aby koberček dobre držal.

Je niečo, čo vytvárate najradšej?

Najviac ma baví, keď už konečne prídem na to, ako skombinovať farby a vzory. Väčšinou tomu predchádza veľa párania a toto je také svetlo na konci tunela, kedy si poviem: „Ooooo, to bude pekné,“ a pustím sa do práce. Zvedavosť ma núti pliesť do noci a celé to sprevádza veľké vzrušenie, lebo sa neviem dočkať, ako to celé dopadne.

Prečítajte si tiež

8 kreatívnych nápadov, ako dať starým či nepotrebným veciam nové využitie

Vyrobte si makramé závesný držiak na kvetináč, ktorý zvládnu aj začiatočníci (video)

Čomu sa venujete vo voľnom čase?

Keďže s Uniki iba začínam, mám ešte iné pracovné aktivity. No a potom taká klasika – muž, pes, domácnosť, rodina, občas nejaký výlet. Ešte stále zariaďujeme náš byt, k čomu patrí moje neustále presúvanie nábytku. Niekedy po celom byte rozvešiam obrázky a fotky, inokedy ma prepadne škandinávsky minimalizmus. Je zaujímavé, ako veľmi nás ovplyvňuje priestor, v ktorom žijeme, a naopak, ako veľmi ho ovplyvňujeme my.

Aké materiály a nástroje využívate pri svojej práci?

Pracujem s vlnou Bobbiny. Viem, že existuje viacero alternatív a výrobcov, aj lacnejších, ale zatiaľ som verná im. Je to poľská značka, ktorá zbiera textílie, recykluje ich, triedi a následne vyrába špagáty. Páči sa mi ten príbeh za tým a som spokojná s kvalitou, keďže pracujem iba so 100 % bavlnou.

Starostlivosť o koberčeky je na rozdiel od ich výroby jednoduchá. „Tie naše periem klasicky v práčke pri teplote 40 °C. Pri tých zložitejších a väčších kúskoch však odporúčam 30 °C,“ radí Veronika.

Čím je vaša značka iná ako ostatné?

Meno Uniki vzniklo z dvoch dôvodov. Prvým je unikátnosť produktov. Čo sa týka výroby kobercov, zvyčajne sa háčkujú či tkajú. Pletenie nie je bežným spôsobom spracovania. Dokonca vo veľa prípadoch kombinujem pletenie s háčkovaním, čo je naozaj ojedinelé. Taktiež nikdy nerobím to isté dvakrát. Preto môžem povedať, že ide o naozaj unikátny produkt, ktorý je na celom svete iba jeden. No a po druhé, celé sa to deje u Niky – teda u mňa. Koberčeky sú v značnej miere o mne, o mojich pocitoch či náladách. Preto nerobím na zákazku, podľa priania niekoho iného. Nechávam tomu voľný priebeh.

Galéria

So značkou nemám žiadne plány. Žijeme vo svete, v ktorom musíme dosahovať výsledky, byť úspešní. Naháňať sa a makať. Uniki je moje alter ego a je pre mňa presný opak. Moje vykúpenie z väznice Shawshank. Uvidím, kam ma táto cesta zavedie.

Text: Alžbeta Měkotová
Foto: archív Uniki
Zdroj: časopis Pekné bývanie 02/2020