Úsporná domácnosť: Myslite ekologicky pri kúpe oblečenia a potravín

sep 11, 2019
nakupovanie v second hande

Úsporná domácnosť neznamená len šetrenie peňazí, ale aj zdrojov, čo v konečnom dôsledku vedie k nášmu ekologickejšiemu správaniu. Produkcia potravín a oblečenia predstavuje pre našu planétu jednu z najväčších záťaží. Preto sa naučme ako byť zodpovednejšími.

1 Slovenské potraviny vo vlastnej taške

Nakupujme potraviny pochádzajúce zo Slovenska. Nakupujme ovocie a zeleninu priamo od pestovateľov alebo na farmárskom trhu. Dôležitým údajom je obchodné meno a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, baliarne, distribútora alebo dovozcu. Pred nákupom si napíšte svoj vlastný nákupný zoznam a držte sa ho, pomôže vám to ušetriť viac peňazí ako pri nerozmyslenom nakupovaní, a nezabudnite si vziať vlastné nákupné tašky. Nielenže budete šetriť životné prostredie, ale nemusíte si zakaždým tašku kupovať. Napíšte si jedálny lístok na celý týždeň a čo najviac eliminujte stravovanie „vonku“.

2 Zdravý a udržateľný životný štýl

„Vždy tvrdím, že strava dokáže urobiť zázraky. Mala som mnohých klientov, ktorým keď sme upravili stravu, akoby nabrali druhý dych a zistili, že sa môžu cítiť dobre a že môžu byť stále výkonní. A čo je najzaujímavejšie, každý z nich, keď si raz skúsil to zdravie, už sa nechcel vrátiť nazad a dokonca zanevrel na nezdravé jedlo. Ak chceme z ovocia a zeleniny vyťažiť čo najviac, mali by sme ich konzumovať čo najrýchlejšie. Ak sa stane, že si kúpite v supermarkete jahody a vydržia vám v chladničke aj týždeň, vedzte, že je tam aj kopec nežiaducich látok, ktoré by sme nemali prijímať do tela. Pri kúpe sa snažím sledovať, či niektoré z plodov nemajú náznak plesne alebo hniloby. Plody by nemali byť vráskavé, ako napríklad paprika, uhorka. Pri kúpe jabĺk dbajte, aby koža bola drsná a matná, snažte sa vyhnúť tým najdokonalejším s najväčším leskom. Pri kúpe šalátu by sme si mali dávať pozor, aby nebol zarosený, má byť suchý. Ovocie má pri domácom uskladnení radšej izbovú teplotu a zelenina skôr nižšiu. Aby som sa vyhla stravovaniu „vonku“, zvyknem si jedlá predvariť v nedeľu a v stredu. Napríklad si urobím mäso na šťave a každý deň ho mám na nejaký iný spôsob. V jeden deň si ho dám s ryžou, na druhý deň si urobím väčší pečený zemiak, rozkrojím a doň vložím mäso a iné pochutiny, a na tretí deň si z toho mäsa urobím tzv. burito do placky. Ak chceme, aby náš zdravý životný štýl bol aj udržateľný, mal by nás baviť a nemal by byť jednotvárny, lebo sa môže veľmi rýchlo stať, že zídeme z cesty na nezdravé a tým pádom aj drahšie chodníčky.“ Jana Earl – blogerka a osobná trénerka
janaearl.com


zdravé jedlo z kuracieho mäsa a zeleniny v sklenenom obedári

3 Secondhand

„Módny priemysel je hneď po ropnom druhým najšpinavším priemyslom na svete. Je šialené, aké podmienky majú mnohé výrobné fabriky, že niekedy sa až 60 % kolekcií nepredá, čiže odpad, z ktorého časť putuje do spaľovní, na skládky, niečo do outletov, niečo na charitatívne účely. Namiesto štyroch sezón ich dnes máme aj 20 ročne a celý tento kolobeh je pri zaťažení životného prostredia neudržateľný. Oblečenie z druhej ruky je nielen ekologické, pretože na jeho výrobu nie sú použité nové materiály, ďalšia voda (napríklad na jedno tričko sa spotrebuje až 2 000 litrov pitnej vody), ale aj dávame šancu mnohým veciam, ktoré svoj príbeh už majú, no vedia stále slúžiť ďalej. Oblečením a štýlom, ktorý nosíme, vyjadrujeme svoje postoje. Nakupovaním zo secondhandov či z druhej ruky dávame najavo názor, že chceme zachovať prírodu aj pre ďalšie generácie.“ Ing. Katarína Hutyrová – manažérka spoločnosti NOSENE

4 Snažte sa minimalizovať svoj šatník

V tomto prípade platí dôraz na väčšiu kvalitu než kvantitu. Donúti vás to s oblečením zaobchádzať rozumne a vydrží vám dlhšie. Takisto ušetríte čas prezliekaním sa niekoľkokrát denne. Využívajte nákupy oblečenia z „druhej ruky“. Zastavme tabu okolo secondhandov, v súčasnosti sú zamerané na rôznu klientelu a dajú sa tam nájsť aj kúsky od módnych návrhárov svetových značiek. Neperte oblečenie po každom použití, skúste ho len na noc prevesiť a vyvetrať.

5 Vráťte prírode, čo vám dáva

Nás tip: Ako si vyrobiť záhradný kompostér

„Domáce kompostovanie nevyžaduje veľa práce ani času a vstupná investícia tiež nie je odstrašujúca – pri šikovných rukách môže byť aj nulová. Získate kvalitný kompost pre svoju záhradku, kvetinové záhony, izbové kvety či trávnik. Ušetríte miesto vo svojom smetiaku, atmosféru od skleníkových plynov, peniaze za umelé hnojivá a svojej obci peniaze za skládkovanie odpadu. Ak pestujete izbové rastliny, paradajky na balkóne alebo máte záhradku, zrejme ste už kupovali „výživný substrát“ pre svoje rastliny. Najlacnejší vás vyjde od 2,50 eura za 50-litrové vrece, kvalitnejšie sú za 5 eur a vyššie. A „kvalita“ sa odvíja často od množstva kompostu, ktorý je v zmesi primiešaný. Ak hľadáte 100 % kvalitný kompost, môžete naraziť na problém. My sme v dvojčlennej domácnosti po roku kompostovania získali asi 250 litrov kvalitného vyzretého kompostu. Ak to porovnáme s komerčným produktom podobnej kvality, ide o úsporu asi 50 eur. Od roku 2019 sa poplatky za skládkovanie strojnásobia v prípade, že obec nedokáže vytriediť aspoň 60 % odpadu. Obec to, samozrejme, prenesie do poplatkov pre rodiny. Kompostovanie na domácej či komunitnej úrovni je v tomto prípade najefektívnejší spôsob, ako sa tomuto zvýšeniu vyhnúť, keďže odbúra najväčší podiel odpadu. Kompostovanie v byte je horúcou novinkou posledných rokov. Aj keď my kompostéry (zatiaľ) nemáme v ponuke, máme niekoľko zákazníkov, ktorí majú doma vermikompostér – kompostovanie s pomocou kalifornských dážďoviek. Všetci nám potvrdili, že z kompostéra sa nešíri žiadny zápach a hotový kompost z práce dážďoviek je vynikajúci. Proces si však vyžaduje viac starostlivosti – pravidelné dopĺňanie „surovín“, pri triedení hotového kompostu vzniká aj menší neporiadok a kapacita kompostéra tiež nie je neobmedzená, takže pri nárazovom varení môže vzniknúť nadprodukcia bioodpadu a dážďovkám chvíľu trvá, kým to zvládnu spracovať. Pre obyvateľov miest je vynikajúca myšlienka komunitného kompostovania – v spoločných priestoroch pri bytovke sú umiestnené kompostéry pre všetkých susedov. V posledných rokoch je možné získať aj finančnú pomoc od štátu na zriadenie a s realizáciou vám vedia pomôcť profesionálne firmy, ktoré sa na túto oblasť špecializujú. V Bratislave aj viacerých mestách už úspešne bežia projekty komunitného kompostovania a spájajú ľudí s ekologickým zmýšľaním.“ Ing. Dušan Konečný – zivotbezodpadu.sk

Prečítajte si tiež

Kompostovať možno aj na balkóne

Kompostovateľný odpad je spravidla najväčšou zložkou v smetiaku bežnej domácnosti. Tvorí približne 40 až 50 % hmotnosti odpadu, ktorý posielame na skládky alebo do spaľovní. Pritom ide o komoditu, ktorá by mala ísť po skompostovaní naspäť do pôdy a živiť nás, nie nám škodiť urýchľovaním klimatických zmien.

domáci kompostér

Domáci kompostér Organico, 16 l, 33 × 27 × 38 cm, 46,70 €, mountfield.sk

Text: Alžbeta Fialová
Foto: isifa/Shutterstock, archív firiem
Zdroj: časopis Pekné bývanie 01/2019

Komentáre