Ako sa zorientovať v starožitnom nábytku

nov 20, 2018
starožitný nábytok

Kúpu starožitného nábytku by nemal nik nechať na náhodu, a to z dôvodu množstva špekulantov a špeciálnej starostlivosti, ktorú si nábytok vyžaduje.

Napísali nám:
Spolu s manželom sme upratovali a preberali veci v podkroví. Roky sme tam obchádzali skriňu po dedkovi, ktorú by sme teraz chceli predať. Ani ja, ani manžel však nevieme, či má vôbec nejakú cenu. Bolo by ju potrebné opraviť, no na pohľad vyzerá slušne, akoby ručne vyrezávaná. Pýtali sme sa preto známych a tí nám povedali, že sa ju oplatí zaniesť k starožitníkovi. Takisto nám povedali, že by sme si mohli nejakú starožitnosť dokúpiť, vraj je to dobré miesto, kam si uložiť peniaze a domácnosť to oživí. Čo by sme mali urobiť a kam sa obrátiť, ak by sme chceli kúpiť nejaký starý nábytok? Ďakujem za radu. Jana, Piešťany

Ako prvú otázku by si mal človek zodpovedať, či chce skutočne historický originál alebo si vystačí s replikou – vernou kópiou predlohy, o ktorej sa vie, že nie je originálom. V prípade, ak ste rozhodnutí uložiť svoje peniaze do starej cennosti, je tento článok ako stvorený pre vás.

starožitný nábytok

Čo sa považuje za starožitnosť?

Ak vôbec nerozumiete úžitkovému umeniu, je dôležité zostať veľmi obozretným. Za starožitnosť sa považuje nábytok starší ako sto rokov, ktorý zároveň musí obsahovať istú umeleckú a historickú hodnotu. V širšom ponímaní musí pochádzať aspoň spred obdobia druhej svetovej vojny.

Veľmi často sa stáva, že maľby, sochy či nábytok vyhlasovaný za starožitný na rôznych – nielen internetových – bazároch a starožitníctvach je v skutočnosti falzifikát, prípadne ide o omyl predávajúceho. Ak chcete predať alebo kúpiť starožitnosť, poraďte sa aspoň s dvoma odborníkmi, ktorí sa navzájom nepoznajú. V prípade, ak v starožitníctve objavíte napríklad krásny stôl, vezmite k nemu ďalšieho odborníka, aby potvrdil jeho pravosť.

Ďalší spôsob, ako sa poistiť, je požadovať od predávajúceho prehlásenie o autenticite – tak by mal v prípade falzifikátu vrátiť vaše peniaze.  Ak bude proti tomu protestovať, viete, že niečo nie je v poriadku.

» Historický nábytok sa dá kúpiť aj na aukciách. Aukčná sieň ručí za pravosť predvádzaných diel, no tie v dražbe môžu vyjsť značne draho.

starožitný nábytok

Pred kúpou

Keďže ide o predmet, ktorý môžete používať, je dobré zamerať sa aj na prípadné chyby. Pevnosť konštrukcie je veľmi dôležitá, nábytok by sa nemal kývať a jednotlivé spoje by mali do seba pevne zapadať. Pred kúpou treba prezrieť všetky rohy a záhyby, či sa niekde neobjavujú praskliny, diery po červotočovi, odlepujúca sa dyha a rovnako je nevyhnutné skontrolovať aj otvárateľné časti nábytku. Môže sa stať, že práve v menej viditeľných častiach sa môžu skrývať najrôznejšie problémy, ako napríklad vyduté drevo, hniloba, pleseň, hrdzavé pánty a podobne.

Veľkým problémom môžu byť neodborné zásahy. Tie sa najčastejšie dajú nájsť na mieste spojov, ktoré potrebovali spevniť. Klince, skrutky, rôzne kovové pomôcky, ktoré na prvý pohľad nezapadajú ku spojom, napovedajú, že daný predmet si bude vyžadovať opravu.

Nábytok, ktorého lak je príliš starý a potreboval by obnoviť, stráca hebkosť na dotyk a priezračnosť, vďaka čomu ťažko vidieť pôvodnú kresbu dreva. Po dôkladnej prehliadke by ste zároveň mali objaviť signatúru, meno firmy, prípadne pri starších kusoch len rok vzniku. Ak údaje o tvorcovi chýbajú, je pravdepodobné, že nejde o originál. Na pochopenie základov je vhodná kniha Historický nábytek: konstrukce, údržba, restaurování od Ludvíka Lososa.

starožitný nábytok

Ako sa starať o starožitný nábytok

Drevo je organický materiál, vplýva naň vlhko, svetlo i teplo. Vlhkosť v miestnosti by sa mala držať okolo 55 %, je dobré zabezpečiť si podľa potreby buď odsávač vlhkosti, alebo zvlhčovač vzduchu. Prudké výkyvy vlhkosti i teploty môžu spôsobiť katastrofálne popraskanie. Nábytok by nemal byť umiestnený pri radiátore, kozube, ventilátore či sporáku a ani tam, kde dopadá priame slnečné svetlo. Teplota v miestnosti so starým nábytkom by sa mala zvyšovať postupne.

Je nevhodné klásť na povrch vlhké predmety, ako sú kvetináče či šálky s horúcim nápojom. Pri kúpe starožitného stola, ktorý má byť používaný, treba myslieť na dokúpenie podložiek, aby sa žiaden tanier či pohár nedotkol povrchu. Ak ho omylom oblejete alebo inak zašpiníte, okamžite ho utrite. Pri pravidelnom čistení za žiadnych okolností nepoužívajte vodu a mokrú handričku. Rovnako dobré je vyhýbať sa rôznym olejom, za vhodnejší prostriedok na udržiavanie povrchu sa považuje vosk, ktorý však netreba používať častejšie než raz až dvakrát ročne.

Ak má stôl viditeľné chyby, odporúčam vosk nepoužívať. Vyhýbať sa treba aj bežným čistiacim prostriedkom a lakom obsahujúcim silikóny. Vždy je lepšie opýtať sa odborníka, či je nutný špecifický prostriedok na údržbu a ak áno, aký. Pri dobre zachovanom nábytku stačí utierať prach, udržovať ideálne podmienky v miestnosti a kontrolovať prípadný vznik kazov. Prach by sa mal utierať suchou mäkkou prachovkou.

V prípade, ak usúdite, že by váš nábytok potreboval prelakovať, nikdy to nerobte sami. Odstraňovanie i nanášanie laku zásadne ovplyvňuje kvalitu aj vzhľad dreva a je nevyhnutné, aby tak učinil odborník. Medzi bežné problémy viažuce sa k starožitnému nábytku patrí červotoč, popraskanie či vydúvanie dreva, rozchádzajúce sa spoje, ošúchanie lakovaného povrchu či odbitie vystupujúcich prvkov. Vo všetkých prípadoch je najlepšie obrátiť sa na reštaurátora. Akékoľvek vlastnoručné pokusy o reštaurovanie, aj keď inšpirované rôznymi príručkami, by mohli viesť k nenávratnému poškodeniu, a tým aj zníženiu hodnoty.

starožitný nábytok

Ako rozpoznať originál?

1 Každý čap je iný, dyhy sú lepené glejom, povrch býva politúrovaný, v zašednutých zásuvkách možno cítiť zápach starého dreva.

2 Rohy môžu byť ošúchané či vyblednuté a povrch popraskaný, bežne používané časti nesú znaky opotrebenia, v laku sa môžu objaviť drobné zádery.

3 Širšie letokruhy v starom dreve sú svetlejšie a tvrdšie než tenšie letokruhy, pri falzifikátoch to býva naopak.

4 Drevené kolíky sa na spoje používali od druhej polovice 19. storočia, až neskôr sa prešlo na železné klince. Zároveň sa dovtedy používala dyha s hrúbkou minimálne 3 mm.

Netreba sa však na tieto body bezhranične spoliehať, pretože niekedy si stolári mohli pre seba pred desiatkami rokov vyrobiť nábytok v staršom štýle, ktorí mali radi. Päťdesiatročný ručne vyrábaný stôl tak môže poľahky oklamať, že má o sto rokov viac.

Odpovedala: Katarína Orviská
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie


Napíšte nám!

Kúpili ste si byt a chcete poradiť s jeho zariadením? Máte doma nevyužitý kút a neviete, čo s ním? Chcete radu týkajúcu sa dekorovania, zariaďovania či výberu nábytku? Obráťte sa na nás, radi vám pomôžeme. Napíšte nám do redakcie na e-mail peknebyvanie@hobbymedia.sk.

Komentáre