Bratislavský byt s harmonickým prepojením dizajnových a obyčajných prvkov

apr 26, 2018
Biele steny, tmavá podlaha

Spojiť kvalitný dizajn s celkom obyčajnými kúskami a vytvoriť harmonický celok si vyžaduje cit pre detail a veľkú trpezlivosť.

Aký pokoj, preblesne mi hlavou krátko po tom, čo prekročím prah dvojizbového bytu. Človek by nečakal až také ticho na jednej z najrušnejších ulíc hlavného mesta.

Ďalšie prekvapenie nasleduje ani nie o chvíľu, keď objavím malý balkón. Láska na prvý pohľad. A bez hanby priznávam, že rovnako mi srdce zapiští aj pri pohľade na starožitnú knižnicu a halabalovské kreslo v kvetovanom čalúnení (neskôr sa dozvedám, že je srdcovou záležitosťou aj samotnej majiteľky, keďže ide o kreslo po babičke). Vôbec nemám pocit, že sme v malom byte. A nie je to len vďaka stropu, ktorý je o málo vyšší ako štandard. „Cítim sa tu dobre,“ hovorím. „Ďakujem, aj ja,“ povie domáca s úsmevom.

zreštaurovaná knižnica

Vo svojom byte sa jej podarilo nenásilne prepojiť kontrasty dvoch svetov: starého a nového, dizajnového a toho celkom obyčajného. Cítim, že toto nie je typický slovenský interiér. Napokon, dvadsať rokov v Holandsku, kde majiteľka pracovala a žila, sa na vás podpíše.

„Holanďania sú v podstate otvorení všetkému, sú priateľskí a priami – niekedy sa pýtajú až veľmi osobné otázky. Mne sa páči na nich, že žijú jednoduchý život – veľa bicyklujú, nepotrpia si na drahé dovolenky či reštaurácie. A žijú v spojitosti s prírodou.“ Kus z nej si chcela Barbora priblížiť, a tak si vytvorila na balkóne malú džungľu, s ktorou je vďaka veľkým oknám prepojená, či už je v obývačke alebo spálni. Súlad s prírodou dotvára ekologický a zároveň štýlový vermikompostér na balkóne. Na ten je majiteľka hrdá. Právom. Na malom priestore vytvorila príjemný oddychový kút uprostred zelene – tej skutočnej aj obrazovej. „Balkónová stena mi prišla smutná, tak som ju oživila plagátom s botanickým motívom. Plagát IXXI je z Holandska. Je super – dá sa pripevniť vonku aj vnútri, napríklad aj v kúpeľni, a bez skrutiek.“

Plagát s flaxibilným systémom IXXI

Reštaurovanie ako terapia

Knižnicu sa Barbora pustila reštaurovať na vlastnú päsť. „Túto knižnicu milujem, je to spomienka na detstvo a hlavne na moju úžasnú babičku. Bola natretá načierno, celú som ju obrúsila. Bola to dobrá terapia. Priznám sa však, že keď som bola asi v tretine, myslela som, že si na to niekoho zavolám. Ale zvládla som to po kúskoch sama, čomu som rada. Vložila som do toho niečo zo seba,“ spomína, zatiaľ čo ja očami lačne skúmam obdivuhodný kus nábytku, ktorý svojou majestátnosťou vyvažuje a uzemňuje vzdušný priestor.

Kuchynský kút

Kuchynský kút

Kuchyňa do „elka“ pre jednu osobu, je zbytočný luxus v malom byte. Zostala teda v priamej línii, kde si bohato vystačí s pracovným priestorom. Aj vďaka tomu zostal pľac pre stôl, ktorý si Barbora doviezla z Holandska. „Jeho reštaurovanie som dostala ako veľmi milý darček od súrodencov k štyridsiatke. Museli sme ho až dvakrát zrezať, taký bol vysoký. Kedysi bola totiž výška stola rovnaká ako výška kuchynskej linky.“

Krásny kúsok, pomyslím si, keď dlaňou prechádzam po stole. Na taký človek musí mať šťastie. Teplo masívneho dreva poľudšťuje sterilitu bielej kuchynskej linky a umelého kameňa na pracovnej doske a zástene. Neformálnu náladu dotvárajú jednoduché svietidlá spustené na šnúrach zo stropu.

Základom je jednoduchosť

Biele steny a tmavá drevená podlaha tvoria základnú koncepciu, na ktorej stavala. Byt kupovala pred šiestimi rokmi, v tom čase ešte žila v zahraničí, a teda musela zariaďovať na diaľku. Niekoľko rokov zbierala veci, dotvárala priestor. Do finálnej podoby sa dostal až po jej návrate na Slovensko, keď si so sebou priviezla zopár naozaj dobrých úlovkov a našla pre ne vhodné miesto. Vyberala starostlivo, aj premyslene, aj s citom.

tapety

Tapeta Keď bolo zrazu všetko biele, rozhodla Barbora, že v chodbe sa dizajnérsky odviaže a stenu odela do výraznej ružovej tapety.

Drevený nábytok

Drevený nábytok Kde sa dalo, tam je teraz drevo. V spálni je to červená komoda, starý stolček s priznanou kresbou a biele skrine na mieru. Rovnaké chcela aj v chodbe, no tu už to nešlo – od istej výšky sa totiž drevo krúti.

„Hoci som v Holandsku bola viac spätá s prírodou, teraz nemám potrebu nikam chodiť. Teším sa z balkóna, z bytu. Som tu spokojná.“ – Barbora, majiteľka

Barbora žila 20 rokov v Holandsku, kde študovala a pracovala, tento rok sa vrátila na Slovensko. Vyštudovala humánnu geografiu, je velkou fanúšičkou športu a ekológie, rada cestuje. V budúcnosti má v pláne venovať sa interiérovému dizajnu.


Text: Martina Deríková
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 12/2017

Komentáre