Drevenicu v dezolátnom stave zrekonštruovali na romantickú chalúpku. A nechýba pec na leňošenie ako z rozprávky!

aug 21, 2019
modrá kuchynská zostava s modrými károvanými závesmi v tradičnej drevenici

Modrá chalúpka, tak majitelia pomenovali tento takmer tristo rokov starý banícky dom ukrytý v kremnických horách. Zaujal ich architektonicky, a tak ho pred rokmi kúpili a postupne renovovali. Hostili tu okrem iných aj krásnu huslistku Vanessu Mae.

Kto tu býva?

Architekt Boris mal pred rokmi víziu – urobiť z tohto miesta krásny harmonický priestor, kde bude s radosťou relaxovať jeho rodina. Podarilo sa!

Od baníckeho domu k rozprávkovej drevenici

Kedysi typický banícky dom, v tejto oblasti všeobecne nazývaný Hauerland, pri pohľade z diaľky pripomína rozprávkovú chalúpku, ktorej drevené vrátka nedočkavo túžite otvoriť a nazrieť dovnútra. Poschodovú drevenicu so šindľovou strechou a s vonkajšou pavlačou miestni označovali ako „K pastierskemu vŕšku“ a neskôr ho tiež pomenovali Blauhaus, keďže v minulosti bola celá natretá na modro. Dnes zostali stopy modrej skalice len na hranoloch v spodnej časti chalúpky.


tradičná drevenica v Kremnických vrchoch s modrými drevenými hranolmi

Modrá farba hranolov je pre chalúpku s príznačným názvom typická už z minulosti. Majitelia ju preto zachovávajú dodnes.

Rok 1740 bol pre túto romantickú chalupu veľmi podstatný. Práve do tohto obdobia sa totiž datuje jej stavba. Prvou vážnejšou rekonštrukciou prešla v roku 1832, no a posledné takmer štvrťstoročie je jej majiteľom architekt Boris so svojou rodinou. Ten mal pod palcom celú jej rozsiahlu novodobú rekonštrukciu, ktorú by sme však pokojne mohli prirovnať k resuscitácii, ktorá jej vrátila život.

pohľad na obývaciu časť v drevenici, s drevenou podlahou, tkanými pokrovcami, dreveným nábytkom a pieckou

Ako na dlani, presne tak by sa dal charakterizovať pohľad z najvyššieho poschodia – celkom pod strechou, na celú obývaciu časť. Dobový dizajn dosiahli vďaka prevahe dreva, kovu, ale aj tkaným pokrovcovm a množstvu dekorácií.

„Dodnes považujem za osudovú náhodu to, ako som sa dostal k tejto nehnuteľnosti. V tom čase tu býval a chalupu vlastnil holič Vilo Weiss. Keď si predstavíte Barbiera zo Sevilly, tak to je on. Upravené fúziky, kučeravé vlasy a kufrík s holičským vybavením,“ spomína na predchádzajúceho majiteľa ten súčasný. Holič Vilo mu chalupu pôvodne predať nemienil. „Chystal sa ju rekonštruovať sám. O niekoľko mesiacov si to však rozmyslel, bola totiž skutočne v dezolátnom stave, čo si žiadalo nemalé investície, tak mi ju napokon predal,“ hovorí Boris. Jeho okolie vtedy len neveriacky krútilo hlavou nad jeho investičným počinom. Dnes však z hlavy snímajú klobúk. Počas rekonštrukcie majitelia organizovali aj takzvané medzinárodné dobrovoľnícke tábory. „V jednom momente sa tu na pozemku stretli ľudia z Kanady, Turecka či Kanárskych ostrovov. Spoločne pracovali, kopali jamu na jazierko, kosili, no a my sme im na revanš ukázali okolie a krásu Slovenska.“

kuchyňa v drevenici s kachľovou pecou

Kachľová pec v kuchyni presvedčivo dotvára dojem, akoby sa v modrej chalúpke tak trošku zastavil čas.

Čaro tradičných prvkov

V prednej izbe – dnešnej jedálni, púta pohľad veľká biela pec, ktorá slúži nielen na kúrenie a svietenie, ale aj na leňošenie. Jej „obsluhu“ si však po niekoľkých nie práve dobrých skúsenostiach berie na zodpovednosť už iba majiteľ. „Nuž, treba to vedieť a naši hostia z Ruska to veru nevedeli a takmer nám podpálili chalupu,“ dnes už s úsmevom konštatuje Boris. Vtedy však bol potrebný aj zásah hasičov. Tak či onak, každému hosťovi je dopriate zažiť, ako sladko sa oddychuje na vyhriatej peci s dizajnom, ktorý je výsledkom fantázie a predstavivosti majiteľa. Na rovnakom mieste stála pôvodná pec s ohniskom, Boris si ju nahrubo naskicoval a s murárom jej postupne, meniac ju za pochodu, dávali finálnu podobu.

murovaná pec v drevenici, ktorá slúži aj na spanie

Murovaná pec predstavuje hrejivé epicentrum prízemia, kde sa rád vyhrieva každý hosť.

Horné poschodie v minulosti slúžilo na uskladnenie sena, ktoré zabralo skutočne celý priestor až po povalu. V spacích komorách, ako sa kedysi nazývali dnešné spálne, boli pôvodne len veľmi malinké okienka, čo im v tom čase, samozrejme, postačovalo. Po dohode s pamiatkarmi majitelia jedno okno doplnili ďalším, aby aj počas dňa bolo v izbách dosť svetla. Z prvého poschodia sa po pomerne strmom schodisku, takzvaných mlynárskych schodoch, dá vystúpiť ešte vyššie – celkom pod strechu, kde sú ďalšie spálne. Z tejto galérie sa naskytá pekný výhľad na otvorenú obývaciu časť interiéru.

Mohlo by sa vám páčiť: Chalupa, ktorú si tesár postavil sám

Až zazvonia svadobné zvony

Na pozemku sa stále poctivo pracuje. „Môj pôvodný zámer bol postaviť prístrešok nad ohnisko. Ten nám však trošku narástol, a tak je dnes z toho zrubový altánok typu horehronskej stodoly vysoký ako kostol,“ hrdo ukazuje Boris na stavbu, ktorú familiárne volajú kostolík. „Dcéra je folkloristka, povedala, že sa v nej chce vydávať, takže kým ju nedokončím, svadba vraj nebude. Musím sa teda poponáhľať.“

Galéria k článku

Text: Kristína Falťanová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 08/2019

Komentáre