Číslo tri je pre tento dom významné. Stavba má tri roky, tri roky majitelia pripravovali pozemok na jeho stavbu, má rozlohu tristo metrov štvorcových a tri veci, ktoré v ňom nemôžu chýbať, a to harmónia, pohodlie a umenie.
Pri pohľade na modernú novostavbu by sa dnes už asi nikto neohliadal späť a neskúmal, akú dlhú cestu museli majitelia prejsť, kým dosiahli dnešný stav. Niekoľko rokov dozadu totiž na tomto istom mieste stál celkom iný dom. „Kúpili sme pozemok aj so starým domom. Ten sme čiastočne zbúrali, zvyšok prestavali a taktiež dostavali novú časť,“ hovoria manželia, ktorí sa zhodujú na tom, že vymenovať postup udalostí trvalo podstatne kratšie, ako bol ich skutočný čas realizácie.
„Pri kúpe sme sa riadili lokalitou, no pozemok sa nám páčil aj svojou rozlohou. Manžel má rád prácu v záhrade, tak sa orientoval aj na to, ako pri dome urobí čo najkrajšiu záhradu,“ hrdo hovorí domáca pani, ktorú manžel okamžite dopĺňa. „Skôr ako mohla prísť na rad spomínaná zelená oáza, museli sme tomu prispôsobiť celý pozemok, teda navoziť niekoľko tatroviek zeminy a až následne sme začali s výsadbou,“ vysvetľuje. „Bol to dobrý krok, pretože v čase, keď sme stavbu domu dokončili, zeleň v záhrade už mala požadovanú hustotu aj výšku,“ dodáva.
Majiteľ sa netají tým, že v rámci nového domu chceli v prvom rade s manželkou dosiahnuť funkčnosť priestoru po každej stránke a taktiež túžili po jednoduchosti tvarov, línií, ale aj údržby. „Aj keď sme pôvodne chceli ísť cestou minimalizmu, museli sme ho čiastočne obmedziť práve kvôli funkčnosti. Zdá sa nám, že prílišný minimalizmus obmedzuje funkčnosť,“ vysvetľujú manželia, ktorí si dom navrhovali sami. Zrejme aj preto, že o jeho architektúre mali od začiatku jasné predstavy. Dekorovanie interiéru už bolo len akousi čerešničkou na torte.
„Hotový interiér nám sám povedal, čo si ešte žiada. Sám človek predsa najlepšie cíti, čo mu ešte kde chýba, aby bol spokojný a jeho predstavy naplnené,“ zhodujú sa domáci. Tým najväčšiu radosť robí prepojenie praktickej stránky s tou umeleckou. Či už ide o pohľad na obrazy, ale aj iné umelecké diela, ktoré v dome dostali svoje čestné miesto tak, aby ich originalita a jedinečnosť maximálne vynikli. Pohľad do záhrady, ktorý počas každého ročného obdobia upokojí myseľ a pohladí dušu, však tiež rozhodne netreba stavať do úzadia.
Interiér chceli majitelia ladiť v neutrálnych tónoch tak, aby mohli jeho farebnosť dosiahnuť práve doplnkami. Tými hlavnými sú v celom interiéri obrazy, ktoré jednak podčiarkujú architektonické riešenie domu a zároveň pôsobia žiarivo v pomerne neutrálnom, ba dalo by sa povedať až minimalistickom prostredí. „Zariaďovanie a dekorovanie bola pre nás, samozrejme, radosť, aj keď to bolo svojím spôsobom únavné,“ priznáva domáca pani.
Drevo, biela a sivá, ktoré tvoria akýsi pevný základ interiéru, sú ľahko kombinovateľné s akoukoľvek inou farbou, takže zvolené pestrofarebné doplnky vynikajú a svojím kontrastom tak vytvárajú celistvú harmóniu domova. „Je nám jasné, že bez umeleckých obrazov, ktoré visia u nás takmer na každej stene, a drevených artefaktov by interiér pôsobil stroho a chladne. Nepociťovali by sme v ňom útulnosť. Práve preto sme zvolili zmiešaný štýl, ktorý kombinuje strohý minimalizmus s teplým výtvarným dekorovaním.“
Prímorský vánok
Na 10-árovom pozemku chceli investori dosiahnuť ráz stredomorskej záhrady, pretože na pozemku ako svedectvo pôvodnej záhrady ostala veľká asi 40-ročná figa, ktorá stále rodí. K nej vysadili albízie, aráliu, levanduľové záhony, ginko, rododendrony, kivi, budleju, hortenzie, ale aj kvitnúce trávy. V lete tiež vonku kvitne veľký oleander. „Pre manžela je záhrada veľký koníček, venuje sa jej takmer každý deň. Najviac práce má s dosť veľkým trávnikom, ktorý je vďaka nemu ukážkovo udržiavaný,“ s láskou hovorí majiteľka, ktorá nám prezradila aj to, že v lete trávia najviac času práve v záhrade – prácou aj relaxom. „Radi pijeme na terase kávu a pod figou obedujeme. Záhrada ako živý organizmus si stále žiada prácu, a preto v nej každú sezónu niečo meníme a s radosťou si to užívame.“
Väčšina nábytku v dome bola vyrobená na mieru. „Kuchyňa, skrine, dvere, ale hlavne knižnice, pretože sme milovníci kníh. Dovedna máme tri veľké knižnice,“ usmieva sa majiteľ, ktorý za špeciálne kúsky pod svojou strechou považuje umelecký nábytok od sochára Petra Štrasnera. „Sú to drevené stoly a stoličky, ktoré pôsobia v interiéri doslova ako sochy,“ poukazuje na cenné kúsky. Je teda jasné, že kvalita materiálov, ako aj jedinečný dizajn sú v tomto dome nevyhnutné. „Z nášho pohľadu nemá význam si kúpiť peknú dizajnovú vec, ktorá ale nemá žiadnu funkčnosť. A, naopak, funkčnú vec, ktorá nespĺňa určité estetické požiadavky.“
Text: Kristína Falťanová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 1/19
