Nevzhľadný nebytový priestor premenili na krásny domov pre troch

máj 16, 2019
obývačka s kozubom

Pôvodne nebytový priestor sa vďaka jasnej vízii stal po roku tvrdej driny krásnym domovom mladej rodiny. Takmer 140 štvorcových metrov, dva vchody, oblúkové steny aj samonosné stĺpy, to všetko ich nadchlo už pri prvej obhliadke vtedy zaprataného skladiska.

Kto tu býva?

Boris je obchodný manažér, Karolína autorka kníh. Obaja majú svoju profesiu veľmi radi, takže vrásky na čele z práce obyčajne nemajú. Spoločne vychovávajú syna Alexandra, ktorý zbožňuje smiech, zábavu a dobrodružstvo.


Nenápadný inzerát s nekvalitnými fotkami, zato však s kvalitným obsahom, tak majiteľka bytu spomína na prvú informáciu o mieste, ktoré dnes nazýva svojím domovom. „Z klasického trojizbového panelového bytu sme sa chceli presťahovať do niečoho väčšieho. Zároveň sme hľadali pokojné prostredie obklopené zeleňou, bez hlavnej cesty pod oknami. Tiež sme dúfali v priestor, ktorý by nás viac vystihoval,“ hovorí Karolína, ktorá inzerát objavila v podstate náhodou, viac-menej osudovo. „Tuším bol utorok, krátko pred obedom, keď som volala svojmu mužovi do práce, že mu posielam link zaujímavého bytu. Viem, že som zo seba chrlila jednu vetu za druhou, ani som ho nepustila k slovu. Skrátka som mu nadšená opakovala, že sa mi ten priestor páči, že to je presne to, čo hľadáme, a že ho jednoducho chcem,“ spomína Karolína a s úsmevom dodáva, že v tom čase už mala dohodnutú aj obhliadku, ktorá spustila veľmi rýchly kolotoč udalostí.

kuchyňa s ostrovčekom

Kuchynský ostrovček bol spoločným splneným snom. A keďže Boris je bývalý basketbalista s výškou viac ako 190 cm a zároveň rád relaxuje pri varení, bolo dôležité prispôsobiť jeho postave aj výšku pracovnej plochy.

„Popravde, keď sme do bytu, v tom čase viac ,nebytu‛, prišli po prvýkrát, neveril som vlastným očiam,“ začal opisovať situáciu investor Boris. „Bolo to ako na smetisku. Nemalo to tam ani hlavu, ani pätu. V kúpeľni bola kuchynská linka, chodbou sme prešli len otočení bokom, pretože bola zaprataná skriňami, navyše, stredom chodby, pol metra pod stropom, sa ťahala žltá plynová rúra, akoby sme boli v pivnici. Na oknách viseli hrubé zaprášené závesy, steny boli dopraskané. Úprimne, chcel som odtiaľ skôr utiecť, než volať do banky a vybavovať hypotéku. Našťastie, partnerka videla potenciál tam, kde ja nie. Ešte v ten večer mi doma nakreslila svoju predstavu. Mala vo všetkom absolútne jasno. Od dispozície až po najmenšie detaily. Už vtedy som vedel, že niet cesty späť. Dnes som za ten moment vďačný a hrdý na to, čo sme z toho pôvodne nehostinného miesta spoločne dokázali vytvoriť.“

romantická spálňa

Spálňa je vďaka kombinácii sivej, krémovej, čiernej a decentnej ružovej oázou pokoja. Romantickú náladu dodávajú aj vintage nočné stolíky a drobné zrkadielka.

Jedno zbúrať, druhé postaviť

Práce tu bolo v zmysle známeho prirovnania – ako na kostole. „Keď sme byt dokončili a po prvýkrát si sadli na podlahu v obývačke, skonštatovali sme, že to bolo ako postaviť ho nanovo,“ zamýšľa sa Boris a zároveň dodáva, že nebyť pomoci od kolegov a rodičov, šlo by to ako v lete na saniach. „Pod pôvodnou stierkou nebola sieťka, takže steny boli nepekne dopraskané. S tým sme sa nemohli zmieriť, takže sme ručne škrabali pôvodnú omietku zo stoviek metrov štvorcových. Dodnes je táto činnosť pre mňa nočnou morou. Takisto vysekávanie drážok na nové elektrické rozvody či odstraňovanie starých podlahových kachličiek je niečo, čo už v živote nemusím zažiť, a vôbec ma to nebude mrzieť,“ konštatuje so smiechom majiteľ. „V kúpeľni sme chceli mať veľký sprchovací kút, prebúrali sme sa teda do susednej toalety, ubrali jej pol metra a stenu, ktorú sme najprv zbúrali, sme následne postavili. Aj vchod do pracovne sme posúvali, vymurovali sme polovičnú stenu medzi obývačkou a kuchyňou. A pretože chodby sú pomerne úzke, v samostatnej toalete sme zvolili zasúvacie dvere do puzdra, čo si vyžiadalo ďalšie búranie a, pravdaže, aj murovanie,“ doplnila Karolína.

kúpeľňa na mieru, jedáleň

Kúpeľňa s kruhovým oknom je vybavená veľkým sprchovacím kútom, toaletou, širokým umývadlom a nábytkom na mieru, ktorý okrem iného ukrýva aj práčku. No a vaňa je tu skutočne obrovská – je totiž dlhá 180 cm.
Veľké industriálne hodiny sú neprehliadnuteľnou súčasťou jedálne. Renovovaný jedálenský stôl a stoličky sú darom od Borisovej tety Katky a uja Lajka, ktorí majú v jeho živote dôležité miesto.

Esprit jedinečnosti

Dizajn je pre domácu pani záležitosťou funkčnosti, no tiež kreativity. „Mám rada, keď domov vystihuje ľudí, ktorí v ňom žijú. Nemusí byť zariadený podľa striktných pravidiel, práve naopak, veď porušovať pravidlá, pokiaľ sa tým nikomu neubližuje, môže byť zábava. My sme sa preto pri zariaďovaní riadili pocitmi. Vedeli sme, čo potrebujeme, tak sme si nechali väčšinu nábytku vyrobiť na mieru. Takisto sme vedeli, čo sa nám páči. To sme si kúpili. No a tiež sme mali kúsky z prechádzajúceho bytu, ktoré pre nás majú sentimentálnu hodnotu, tak sme ich túžili zakomponovať do nového bytu,“ hovorí Karolína. V byte dokázali skombinovať industriálne, moderné, art dèco, retro, ale aj vintage prvky. A výsledok? Pôsobí útulne a pôvabne zároveň.

detská izba s bunkrom

Detská izba by mala byť láskou na prvý pohľad. A táto pre Alexandra aj vďaka parádnemu bunkru ňou bola. Skriňa je opäť navrhnutá tak, že po čase nahradí bunker vo výklenku.


  • „Nebyť mojej ženy, tento byt by bol ešte stále nepekným pustým miestom. Ona mu vdýchla život.“ – Boris, majiteľ

Krása, čo dala zabrať

To, čo partnerov pôvodne nadchlo, teda samonosné stĺpy, ktorých je v byte hneď niekoľko, sa neskôr ukázalo ako komplikácia. „Spočiatku sme si to naozaj neuvedomili, no keď prišiel rad na ukladanie podláh a líšt, bolo nám povedané, že do takého uhla – vonkajšieho poloblúka a v niektorých prípadoch takmer do plného kruhu – nie je možné ohnúť lišty, ktoré sme si vybrali,“ hovorí majiteľ bytu. „Bol pomerne veľký problém zohnať lišty, ktoré by bolo možné ohýbať, a ešte také, aby sa vzhľadovo, farebne a ideálne aj rozmerovo podobali na ostatné. Napokon, z množstva variantov, ktoré sme v priebehu niekoľkých dní zvažovali, sme sa vrátili k úplne prvej verzii, síce najdrahšej, ale aj najefektnejšej a v priestore najmenej vizuálne rušivej – špeciálnym bielym gumeným lištám.“

Text: Kristína Falťanová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 04/2019

Prečítajte si tiež
Komentáre