Obnovili už 17 domov. V tom poslednom baníckom si splnili sen o dokonalom bývaní

okt 21, 2020
Kuchyňa v baníckom dome vo vidieckom štýle a s trámovým stropom

Niekedy je ťažké sa rozhodnúť, či viac hovoriť o ľuďoch alebo o domoch, v ktorých sa ich majitelia zabývali. Macharíkovci patria, ako mnoho iných štiavnických novousadlíkov, k „prindišom“. Majú však za sebou aj osobitý príbeh – žijú síce v baníckom domčeku, no ten je len jedným z radu zrekonštruovaných stavieb, ktoré ožili pričinením Martina a Mirky.

Rozloha: 220 m2

K miestu, kde na jednej z vrstevníc južného svahu voľakedy vyrástol dom Macharíkovcov, treba zísť dole Kammerhofskou až do Dolného mesta a nájsť cestu za továrenskou budovou „Tabačky“. Úzka asfaltka sa tu vinie pomedzi svažité parcely s tradičnými baníckymi domčekmi. Niektoré z nich si zachovali pôvodný ráz, iné sa menili podľa možností a chuti majiteľov do nevyhraneného štýlu „čo doba dala“.


O záchrane kultúrneho a historického dedičstva

Nad zákrutou poteší pohľad na tradičný a len nedávno vynovený banícky domček v súlade s požiadavkami pamiatkarov. Priečelie možno rozpoznať podľa citlivo obnovenej fasády s jemným nádychom ružovej, tradičnými „kaslíkovými“ oknami rámovanými bielymi šambránami a oslneným priedomím. Strecha je síce oplechovaná, no konštrukcia krovu si zachovala tvar pôvodnej sedlovej strechy so štítovými múrmi a polvalbami. Martin síce vyštudoval geológiu a Mirka mikrobiológiu, no kým sa nasťahovali do tohto domu, tak v Banskej Štiavnici bývali už na troch adresách. Najprv opravovali Skautský dom, potom z ruiny vybudovali penzión Nostalgia, v ktorom aj donedávna bývali, až sa napokon rozhodli pre život v rozvoľnenej zástavbe baníckych kameníc trochu ďalej od turistami navštevovaného historického centra.

  • Dom vyrástol na naslnenom južnom svahu, a tak tu majú celoročne dostatok denného svetla. Pred storočiami stavali domčeky s jednou miestnosťou a potom postupne prirastali. „Posledné dve storočia mal náš dom túto podobu. Po rekonštrukcii a zobytnení podkrovia sa tešíme z viac než dvesto štvorcových metrov úžitkovej plochy.“

Banícky dom v Banskej Štiavnici

Za svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa Macharíkovci zaslúžili o rekonštrukciu sedemnástich domov a domčekov. Martin sa snaží o záchranu kultúrneho a historického dedičstva v meste a okolí. S pomocou grantov, sponzorov, architektky Kataríny Voškovej a ďalších odborníkov a odhodlaných nadšencov sa Martinovi podarilo zachrániť štiavnickú kalváriu, ktorá bola v roku 2007 zapísaná medzi sto najohrozenejších stavebných pamiatok sveta. Aj preto bolo pre nás zaujímavé zistiť, do akej miery sa muselo dostavovať, prestavovať a čo pôvodné sa zachovalo z ich domčeka.

„Aby fungovala statika, tak sme menili tri obvodové steny, našťastie, múry vnútrodomu sa dochovali. Kvôli strmému svahu sme za domom a po jeho stranách vybudovali oporný múr dlhý 45 metrov. Okná sú replikami pôvodných, šesť starých dverí máme zo smetísk či priamo z iných, už nejestvujúcich domov. Odstránili sme väčšinu drevených konštrukcií napadnutých drevomorkou. Zachovalo sa len niekoľko dubových trámov. Sme im radi. Máme stavebnú firmu. Popri iných projektoch sme si postupne našli čas, sily a dostatok prostriedkov na túto rekonštrukciu. Podobné domčeky stáli na svahu oproti približne na tej istej vrstevnici ako náš. Asanovali ich kvôli výstavbe zázemia pre tabakovú továreň. Vtedy v tom našom žili dve starenky – sestry.“

Udomácňovanie

Vnútro domu prekvapí priestorom členeným do štyroch samostatných izieb. „V porovnaní s typickými slovenskými stavbami pre banícke rodiny, ktoré charakterizovali jedna alebo dve priechodné izby, architektúra pôvodného nemeckého baníckeho domu má výhodu miestností so samostatnými vstupmi. Stred domu patril tzv. čiernej kuchyni s otvoreným ohňom a trojnožkou. V takto členenom dome lepšie fungovalo viacgeneračné súžitie,“ vysvetľujú domáci vo chvíli, keď prechádzame klenutým priechodom do stredu domu. „Pri adaptácii domu na súčasné potreby sme si kuchyňu zariadili v jednej z predných izieb.“

Miestnosť s jedálenským stolom a pecou v baníckom dome

Pec v obývačke vykuruje ďalšie tri miestnosti. Teplo sa šíri teplovzdušným rozvodom. „Na kúrenie drevom nie sme odkázaní, no je to romantika. Máme elektrické kúrenie, niekde je aj podlahovka.“

Stred dispozície sa uvoľnil pre úložný, technický a najmä komunikačný priestor, ktorým možno prejsť do zadnej časti domu so spálňou pre rodičov, kúpeľňou a schodiskom do podkrovia. Podstrešie s otvorenou spoločensko-relaxačnou zónou užívajú nielen deti ako svoju herňu, no neraz sem zavítajú aj rodinní priatelia. Pod šikminou strechy majú traja súrodenci svoju spoločnú detskú izbu. „Naše deti nemajú každé svoju izbu. Naopak – socializujú sa navzájom v spoločnej detskej. Sme presvedčení o algoritme: ‚do veku pätnásť rokov sa spolu hráme, učíme sa dohodnúť, či okno bude otvorené alebo zatvorené, kedy hrá hudba alebo je v izbe ticho, kedy svietime alebo sa už spí, pobijeme sa a uzmierime…‘ Funguje to, lebo nie je šanca, aby deti od problémov utiekli, niekde sa zašili. Potom raz na internáte alebo v súžití s partnerom je už ťažké bez takéhoto nácviku nájsť spoločnú mieru. Neskôr si svoje samostatné izby naše deti odpracujú alebo pôjdu na štúdiá mimo nášho mesta. Deliť sa raz s niekým o kanceláriu alebo spálňu? To chce skúsenosť zo spoločnej detskej izby – správne a včas získať sociálne zručnosti, dohodnúť sa v spoločnom priestore,“ dozvedáme sa od Martina. Mirka so smiechom podotkne: „Odkedy sme s Martinom spolu, prispôsobila som sa jeho konceptu celoročne otvoreného okna a môj manžel akceptuje, že posteľ sa denne ustiela.

Prečítajte si tiež

Svetlo, umiernenosť a ľahká rustika

„Vybrali sme si svetlé farby, na steny jemné pastelové tradičné odtiene. Dlažba, ktorú sme použili aj ako obklad, i keď vzorovaná s historizujúcim dekorom, pôsobí v prírodných a akoby vekom vyšumelých farbách prirodzene. Vyhýbali sme sa ťažkému nábytku a sýtym farbám, a tak sa nám podarilo potiahnuť svetlo do hĺbky interiéru. Zadné izby sú menšie. Tie sme zariaďovali celkom decentne, úsporne. Potrebovali zvýšiť svetelnosť o to viac, že im dominuje drevený trámový strop, ktorý sa z menšej časti zachoval. Nám sa páči farebne strohejší interiér – pôsobí čisto. Zapratanosť nábytkom tiež nie je podľa nášho gusta. Už len preto, že v historickej časti mesta máme dobovo zariadený priestor v pamiatkovo chránenom a historicky vzácnom dome – penzióne Nostalgia. Celý dom má silnú históriu, na každom kúsku možno vnímať premenu v čase, interiéru vrátane našej kancelárie sme dopriali zariadenie v štýle starých štiavnických čias.“

Obývačka v modernom vidieckom štýle so žltou sedačkou, jedálenským kútom, krbom a stropom s drevenými trámami.

Svetlo a priestrannosť áno, zapratanosť nábytkom nie. Náš domček má svoju históriu, cítiť ju v samotnej stavbe. Interiér pripomína staré časy len niekoľkými pôvodnými kusmi nábytku. Štylizovali sme minimálne. – Mirka a Martin Macharíkovci, majitelia

Doma chceli jednoduchší, svetlý priestor len s niekoľkými nábytkovými akcentmi ako odkazom na minulosť. Vynikne tak krása architektúry pôvodného domčeka. Kuchyni pristane linka z Dekodomu v bledšom modrom odtieni s náznakom vidieckeho štýlu. V predizbe v zádverí sa vyníma historická almara upravená novým zasklením na štýlovú knižnicu podľa nápadu odpozorovaného od Agáty Šikulovej z Modry. Pri vstupe tróni lavica od majstra z Čiech, ktorý vyrába nostalgické kúsky s patinou. Domom vládne pohodová atmosféra mixu: niečo staré, čosi nové, trochu nostalgie a veľa svetla. „Vnímame to tak, že ak si návštevníci Štiavnice posedia v štylizovanej kaviarni či reštaurácii, tak je to príjemné na hodinku-dve, no žiť a cítiť sa doma uvoľnene v predekorovanom a vecami obťažkanom interiéri sa dlhodobo nedá. Okrem toho, kto by zo všetkého utieral prach?!“ 🙂

Vstupná chodba v baníckom dome.

  • Až keď sa vojde do domu, ukáže sa jeho premyslené dispozičné riešenie: „Ide pôvodne o klasický nemecký viacpriestorový dom s centrálnou čiernou kuchyňou. Okolo nej sú rozmiestnené štyri rovnocenné nepriechodné izby. Z jednej z izieb máme teraz kuchyňu, z druhej obývačku, z tretej spálňu a štvrtá slúži ako kúpeľňa. Priestor pre detské izby a herňu sme vytvorili v podkroví.“

Galéria

Text: Marína Ungerová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 09/2020

Komentáre