Mimoriadna akcia!

Predplaťte si mesačník Pekné bývanie a získajte darčekovú kartu IKEA!

Objednať
Aktuálne v predaji!

Špeciál Pekné bývanie v záhrade.

Objednať
Aktuálne v predaji!

Koncept

Objednať

Krásne vianočné zvyky a tradície, ktoré by mali poznať aj vaše deti

Zdieľať 24. 11. 2021
Krásne vianočné zvyky a tradície, ktoré by mali poznať aj vaše deti Zdroj: Shutterstock

Vianoce už nie sú tým, čím bývali. Obdobie ticha sme vymenili za nákupnú horúčku a ozajstné čaro sviatkov umlčali stresom a materializmom. Spomeniete si ešte na vianočné zvyky a tradície, ako vám o nich rozprávali starí rodičia?

Sú veľmi rozmanité a líšia sa podľa jednotlivých krajov, ale aj domácností a zvykov, ktoré sa v rodine dedia po generácie. Každý si však pripomína advent. Jedni položením adventného venca na stôl či pochutnávaním si na čokoládových pralinkách z adventného kalendára, iní aj dodržiavaním zvykov a tradícií.

25. november: Katarína

V tento dátum nejde len o to, či budeme chodiť po blate alebo ľade. V minulosti, ale aj v súčasnosti je zvykom, že Katarína zaviera muziky, teda že od tohto dňa sa na obdobie štyroch týždňov zdržíme svadieb, zábav a diskoték.

31. november: Ondrej

Deň, ktorý takpovediac vo veľkom odštartuje zvyky. Dievčatá chodili triasť ploty so slovami: „Plote, plote, trasiem ťa, svätý Ondrej, prosím ťa, aby si mi dal znať, kedy sa budem vydávať!“ Nuž a potom už len počúvali, z ktorej strany a koľkokrát zabrechal pes. Stadiaľ mal byť nastávajúci a počet zabrechaní znamenal počet mesiacov.

Za zmienku rozhodne stojí aj liatie olova. Chlapci aj dievčatá sa zišli v dome, posadali si dookola. V prostriedku sedelo dievča. Chlapci hriali olovo na lyžičke a cez kľúč ho liali do misky s vodou, ktorú dievča držalo. Podľa toho, v akom tvare olovo stuhlo, dievčatá hádali budúcnosť a spojitosť s vyvoleným. Populárne medzi dievčatami bolo aj varenie halušiek alebo pirohov s lístočkami. Do cesta vložili papierik s krstným menom mládenca. Halušky uvarili a jednu s ukrytým menom si vytiahli.

No a poznáte hrnčekové veštenie? Že nie? Tak si počkajte na Ondreja, zoberte 4 hrnčeky a obráťte ich hore dnom. Pod jeden dajte hlinu, pod druhý chlieb, pod tretí hrebeň a pod posledný prsteň. Ostatní, bez toho, aby vedeli, čo ktorý hrnček skrýva, nech jeden otočia. Naši predkovia verili, že ten, kto našiel hlinu, do roka zomrie, chleba značil zbohatnutie, hrebeň prorokoval chorobu a prsteň svadbu. (V rámci pozitívneho myslenia pokojne nahraďte hlinu a hrebeň za niečo iné.)

4. december: Barbora

Dievčatá dávali do vázy vetvičky z čerešne alebo jablone, natrhané po zotmení. Položili ich na teplé miesto a každý deň rosili. Ak do Vianoc rozkvitli, rodina do roka chystala svadbu.

Vetvička z čerešne alebo jablone vo váze na Barboru

Zdroj: Shutterstock

6. december: Mikuláš

Snáď najznámejšia a dodnes uctievaná tradícia, ktorú poznajú aj tí najmenší, je vyčistená čižmička postavená v okne detskej izby. Anjel, Čert, no hlavne Mikuláš sa počas noci rozhodnú, čo do nej vložia. Čo to bude? Uhlie alebo sladké prekvapenie?

Topánky naplnené darčekmi na Mikuláša

Zdroj: Shutterstock

13. december: Lucia

Tak tento deň sa radí do kategórie stridžích. Tie začínajú na Katarínu a končia 21. decembra. Ľudia verili, že na Luciu môžu vidieť strigy, rovnako si boli istí, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. A tak sa veštilo a veštilo. Snáď najznámejšia tradícia tohto dňa je, že dievčatá si pripravili trinásť lístkov, na jedenásť z nich napísali mená chlapcov, na dvanásty stará dievka, no a trinásty zostal prázdny, čo znamenalo, že ani nasledujúci rok sa nevydá. Každý deň až do Vianoc bolo treba jeden lístok spáliť. Na Štedrý deň večer dievča zistilo verdikt.

Chlapci pre zmenu strúhali drevené stolčeky. Na ich výrobu však nemohli použiť žiadne klince. Keď sa neskôr na polnočnej omši chlapec na stolček postavil, uvidel z neho všetky miestne bosorky a strigy, ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. V predvečer Lucie tiež dievčatá obliekali do bielych plachiet a s pomúčenou tvárou, aby ich nikto nepoznal, chodili po domoch a s husím krídlom vymetali všetky kúty s cieľom vyhnať zlé sily a choroby.

Prečítajte si tiež

Takto vyzeral Štedrý deň u našich predkov. Poznáte tieto zvyky a tradície?
Takto vyzeral Štedrý deň u našich predkov. Poznáte tieto zvyky a tradície?
Zmiznú zo stola ako prvé! Bábovka s prekvapením, šťavnaté florentínky a trochu iný štedrák
Zmiznú zo stola ako prvé! Bábovka s prekvapením, šťavnaté florentínky a trochu iný štedrák

Vo veľkom sa v tento deň jedol cesnak. Ten mal ochrannú funkciu pred bosoráctvom. Deťom robili cesnakový krížik na čelo, bradu, spánky a zápästia. Na Luciu do domu nemohla vstúpiť cudzia žena, no a prísne zakázané tiež bolo čokoľvek požičať.

21. december: Tomáš

Deti chodili z domu do domu s oceľou a vinšovali: „Doniesli sme vám ocele, aby ste mali hrnce celé, aby sa vám reťaze netrhali, kolesá nelámali. Koľko máte lyžičiek, aby ste mali toľko tehličiek, aby ste boli veselí ako v nebi anjeli.“

24. december: Štedrý deň

Dobrým zvykom je držať počas dňa pôst, ktorý sa končí východom prvej hviezdy, teda časom večere. Aby rodičia svoje ratolesti motivovali, sľubovali im, že ak to vydržia, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Nuž a aby neboli za klamárov, podvečer sa hrali s malým zrkadlom a svetlom, aby jeho odraz behal po stene. Podľa tradície malo byť na sviatočnom stole deväť jedál zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Chýbať nesmel chlieb, vianočka, oblátky, cesnak, cibuľa, ale ani med, orechy či jablká. Po zapálení sviečok na sviatočnom stole prišla na rad spoločná modlitba.

rodina sa modlí počas štedrej večere

Zdroj: Shutterstock

Najstaršia žena v rodine do medu namočila strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo prítomným. Následne otec priečne rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho mesiačik. Ak prekrojením vznikla z jadrovníka hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, rodinu mala stretnúť choroba alebo smrť.

Pod obrus alebo priamo pod tanier sa dávali šupiny z kapra, prípadne peniaze. Medzi tradičné jedlá patrili opekance a kapustnica. V rodinách, kde si chceli zabezpečiť blahobyt, to bola šošovicová alebo hrachová polievka. Verili, že koľko strukovín v hrnci, toľko peňazí v rodine. Dohliadalo sa na to, aby bol na stole párny počet tanierov. Pri nepárnom by totiž posledného člena postihla smrť. Niekde zase prestierali o jeden tanier a príbor navyše. Vraj pre náhodného hosťa, smrtku, aby dala ich rodine pokoj alebo z úcty v ten rok zosnulému členovi rodiny.

Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať. Kto vstal, do roka ho čakala smrť, nuž, a reťaz obtočená okolo stola mala zaručiť súdržnosť a silu rodiny. Medzi menej známe zvyky patrí umývanie sa vodou, v ktorej sú hodené mince. Práve tá by z nás mala zmyť všetko zlé a privolať dobré. Dievčatá súce na vydaj hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak špic topánky smeroval von, na obzore bola svadba, ak do izby, čakal ju ďalší rok slobody.

Text: Kristína Falťanová
Foto: Isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 12/2017


Kategórie: DIY a inšpirácia