Skvelé bývanie aj bez veľkého rozpočtu a luxusných materiálov

dec 28, 2018
pekné bývanie

Aj bez veľkorysého rozpočtu, luxusných materiálov a konštrukčných experimentov možno zrekonštruovať dom a vytvoriť skvelé bývanie. Ukázal to architekt Paul Bernier na vlastnom dome.

Keď pôvodní majitelia predávali svoj sto rokov starý dom uprostred Montrealu, ešte aj lacno upravili zovňajšok – osadili plastové okná a rozpadnuté podlahy zakryli kobercom. „Mnohých záujemcov odradila vidina veľkých dodatočných investícií. Mne na prvý pohľad učaroval priľahlý dvor, ktorý sa vďaka bohatej zeleni stal ideálnym miestom na relaxáciu uprostred rušného mesta. Veľký potenciál som videl aj v tom, že dom je murovaný,“ spomína Paul na prvé stretnutie s domom. Hneď po kúpe začal s postupnou rekonštrukciou. Keď sa však o niekoľko rokov jeho rodina rozrástla na štvorčlennú, začalo byť v dome tesno a rekonštrukcia začala nanovo.

pekné bývanie

Ako prvé sa ponúkalo riešenie rozšíriť dom smerom do dvora, čo nebol žiaden problém. Mohla tam vzniknúť veľkorysá prístavba, ktorá by zabezpečila všetkým členom rodiny dostatok pohodlia. Za žiadnu cenu však nechceli prísť o bujnú zarastenú oázu pokoja. Bolo teda na Paulovi, aby prišiel so zázračným riešením, pretože miestne stavebné normy nedovoľovali výrazné navyšovanie stavby. Okrem toho mohol počítať len so značne obmedzenými financiami, ktoré bolo možné na rekonštrukciu uvoľniť. Toto vylúčilo akékoľvek náročnejšie konštrukčné a materiálové riešenie.

„Zaujíma ma kreatívna architektúra, ktorá objavuje nové smery a nezvyčajné riešenia. Podlaha nemusí byť nepriehľadná, stena pevná, dvere sa dajú otvárať tisícimi rôznymi spôsobmi…“ – Paul, majiteľ

Objem a svetlo

„Komplikované podmienky ma prinútili pracovať s jednoduchými tvarmi, dostupnými materiálmi a najmä prirodzeným osvetlením, ktoré dokáže s vnímaním priestoru urobiť ozajstné divy,“ vysvetľuje Paul. Napriek túžbe ponechať dvor neporušený, vyrástla na ňom jedna z dvoch nových pristavených častí domu. Je ale len jednopodlažná a vďaka streche pokrytej zeleňou nezničila výnimočnú atmosféru dvora. Táto časť je s prízemím prepojená prostredníctvom kuchyne a je v nej herňa pre deti.

pekné bývanie

Druhú prístavbu nakoniec Paul umiestnil na streche tak, aby nebola vidieť z ulice a nerušila ráz miestnej výstavby. Je z dreva a zo skla. Umiestnili sem pracovňu, vysnené zázemie rodičov s výhľadom na mesto a východ slnka. Prístavby však samy osebe nevyriešili stiesnené podmienky v dome. Preto sa Paul rozhodol využiť šikovné optické triky. V prvom rade odstránil staré schodisko a nahradil ho ľahkou oceľovou konštrukciou s drevenými stupňami, drevenými roštami na poschodí a celosklenými prvkami. Takto vlastne skutočne prepojil všetky tri poschodia do jedného veľkého, svetlého a vzdušného priestoru.

„Všade v dome sme sa snažili vytvoriť otvory a polopriehľadné plochy, aby sme umožnili interakciu priestorov,“ hovorí Paul.

pekné bývanie

Priestor lemovaný drevom

Prízemie domu je určené na rodinný život, má tvar písmena L a obklopuje ho záhrada, ktorá sa v lete stáva ďalšou zelenou miestnosťou. Steny sú porastené brečtanom, zem pokrývajú tieňomilné rastliny a kameň. Z kuchyne, ktorá je na križovatke dvoch krídel, možno mať prehľad o tom, čo sa deje na dvore, v obývačke aj v miestnosti na hranie.

Druhé podlažie so spálňami je pokojné a vzdušné s výhľadom na zelený dvor a zelenú strechu. Dlhá stena z posuvných drevených panelov, ktorá v noci oddeľuje spálne od zvyšku domu, sa ráno otvára. Spálne sa zmenia na obrovské a jasné miestnosti, pretože využívajú priestor s dvojitou výškou, ktorý prináša svetlo cez okná na treťom poschodí. Tretie podlažie je útočiskom Paula a jeho partnerky Joëlle. Všade sa usilovali používať málo materiálov, dominuje olejovaná breza a oxidovaná oceľ. Materiály, ktoré sú jednoduché, relatívne lacné a miestne.

pekné bývanie

pekné bývanie

Kto tu býva?

Paul Berbier s partnerkou Joëlle a ich dve deti. Tento dom vystihuje jeho prácu, ktorú charakterizuje hra s priestorom a svetlom.

Pripravila: Adela Motyková
Foto: Marc Cramer, Paul Bernier, Vittorio Viera/V2COM
Zdroj: časopis Pekné bývanie 11/2018

Komentáre