Vlastnia byt v pamiatkovo chránenom objekte. Ako prerobili byt s renesančnými oblúkmi

sep 17, 2018

Sú medzi nami takí, ktorí si vysnívaný domov v istých etapách života s radosťou menia, prefarbujú, hýbu nábytkom, priečkami, niečo u nich ubudne a iné pribudne, dávajú nový zmysel zákutiam, prelaďujú priestor podľa životných okolností.

Občas mám „absťák“ a ten ma ženie vrátiť sa na miesta, ktoré dôverne poznám, stretnúť sa s ľuďmi, ktorí sa mi v živote zjavujú príležitostne. Priznávam, že byt v historickom dome na Trojičnom námestí v Banskej Štiavnici a jeho ľudskú posádku poznám roky. A nielen to, o ich netradičnom bývaní som už dávnejšie „spískala“ článok.

Vtedy mali on a ona svoju spálňu, deti detskú a všetko vyzeralo tak, že už sú spokojní a zmeny sú v nedohľadne. Rodinným a spoločenským hmýrením žila ich veľká obývacia miestnosť, postupne si zveľadili kúpeľňu a kuchyňu. Najprv sa špeciálne nezamýšľali nad funkčnosťou dispozície bytu.


byt v Banskej Štiavnici

 

„Rozmiestnili sme nábytok z našich predchádzajúcich životných príbehov. Vedeli sme, že do klenbových miestností nemožno naznášať priveľa nábytku – kvôli priveľkému zahmotneniu, chýbajúcim pravým uhlom múrov a s ohľadom na krivolakosť stien.“ Bruchaté, meter hrubé múry renesančnej obývačky sa hrdo vypúčajú pod Sašinými obrazmi, popíjame zázvorovicu, rozprávame si prežité. Pripomeniem si, že tu sa na krivosť stien nenadáva, múry tu nežne pohládzajú a nepravidelnosti či špecifickosti bytu sa ctia.

Krivostiam stien v kuchyni a kúpeľni pristane štuka podobná benátskej. „Povrchy múrov sme krášlili a chránime ich lacnejšou verziou – natieralo sa historickým gladom – čistým, hustým haseným vápnom s pieskom. Glad sme pekne natiahli po nerovnostiach tak, aby ich bolo už „na oko“ cítiť. 3D efekty sa dosiahli roztieraním kreditnou kartou.“

byt v Banskej Štiavnici

Izba v izbe

Ani sa im pred rokmi nesnívalo, že svoju rodičovskú spálňu budú sťahovať do obývačky. Už sa toho veľa popísalo na tému „open space“, teda bezpriečkového delenia obytného priestoru. Hocikto si už dnes spája obývačku s kuchyňou, ale v štiavnickom byte si spojili obývačku so spálňou. Zaobišli sa pri tom bez búrania.

Odborníci na psychickú pohodu tvrdia, že interiér spálne by mal šetriť prvkami, ktoré provokujú k silným emóciám. Nuž, ťažko nemať emócie, keď prídete na návštevu k dlhoročným priateľom a tam, kde ste doteraz vídali veľkorysú salónnu obývačku s jedálňou, odrazu objavíte veľké zmeny.

byt v Banskej Štiavnici

S renesančnými oblúkmi si dobre rozumejú obliny nábytkovej steny. Tá (ne)skrýva spaciu zónu umne vsadenú do veľkého priestoru obývačky.

Na pódiu, za novučkou „ľahkou“ nábytkovou stenou, tróni prívetivé spanie pre dvoch. Z postele pod renesančnými klenbami sa zostupuje rovno do obývačky zariadenej štýlovým nábytkovým mixom. Niet sa čomu diviť, veď Saša je výtvarníčka a Dušanov brat zasa stolár s magisterským titulom. Zmysel pre originalitu a nápaditosť majú teda danú z oboch rodinných vetiev.

A keď chvíľu neveriacky hľadím na štýlovo a materiálovo odľahčené „krídlo“ nábytkovej steny, všimnem si, ako sa dvíha voľne k stropu, ale len toľko, aby klenbám dovolilo dýchať, aby zľahka delilo, ale nezaťažilo miestnosť, aby aj poslúžilo ako odkladací priestor, aby dizajnovo ozvláštnilo vstup do spoločenskej zóny, aby som sa mohla pýtať: „A toto vám ako prišlo na um?“ Evidentne tejto domácnosti nikto z vonku nenaordinoval spôsob žitia a štýl bývania. Jediným diktátom sú im ich potreby. Tie sa menia s časom a rodinným dorastom.

byt v Banskej Štiavnici

Ako sa izby pohli

Bývajú tu piati. Ich vlnové dĺžky a svojský štýl bývania sa donedávna znášali, ba aj láskyplne prekrývali, no čoraz častejšie priestor bytu prestával poslúchať. Neraz si tu navzájom krížili plány a svoje cesty za súkromím. Bodaj by aj nie! Veď z detí vyrástla mládež, a tak záujmy mladého pána a slečien volali po zásadných zmenách.

Na vzájomné podpletanie sa v dlhočiznej kúpeľni a malej, inak spratnej kuchyni už mali dlhoročný výcvik. „Statočne si zavadziame, sme si tak nablízku,“ smejú sa Žofka s Eliškou. Saša pootočí jedno z kresiel, ktoré prečalúnila a dala dizajnu zo 60. rokov novú príležitosť v ich obývačke. Pritom sa rozhovorí: „Mladí už potrebovali vystúpiť zo svojich detských zón. Dlhšie sme zvažovali, ako si má v tomto byte nájsť každý svoje teritórium. Keď sme pred rokmi ešte v prvom kole prerábania prerobili tento dvojizbák na akurátny trojizbový byt, ani vtedy sa u nás nebúralo.“

Zadnú miestnosť rozdelili rozoberateľnou priečkou na dve časti. Deliacu stenu medzi terajšou chlapčenskou a dievčenskou izbou mal „na svedomí“ Dušanov brat a jeho firma. „Najprv mali v jednej časti svoju spálňu ‚dospeláci‘, teraz je z nej chlapská izba pre Krištofa. Popred jeho územie vedie chodbička k našej dievčenskej izbe,“ vchádzame so Žofkou do babskej časti. Dievčatá majú o niečo väčšiu izbu a naozajstné okno s výhľadom na Trojičné námestie. Poschodová posteľ zmizla, obe devy majú svoj dôstojný kútik na prácu i oddych.

byt

Svetelné efekty v Krištofovej izbe dovolia vyniknúť portálu pôvodného priečelia historickej budovy.

Niekoľko špecialít

Miestni vedia, že románske jadrá skryté v útrobách ich domov obstavali v gotike a potom prišli časy renesancie, ktoré sa dodnes pripomínajú priečelím. Vnútra meštianskych domov na Trojičnom námestí ukrývajú zamurované okná, dvere či tajuplné niky z oveľa starších období. Také okno má vo svojej izbe aj Krištof.

Podivnosti navrstvenej architektúry, tučné múriská, prítmie v hĺbke interiéru, zvláštne delené miestnosti či úzka kúpeľňa by odradili mnohých od pokusu „vyrobiť si” z ťažkopádneho priestoru súčasné bývanie a ešte v ňom aj vytvoriť dostatok zón pre všetkých rodinných príslušníkov.

Prebúrať či prestavať takýto byt možno len s povoleniami od statikov, pamiatkarov, mesta… Kto žije v pamiatkovo chránenom objekte, ten si musí nájsť iný grif, ako sfunkčniť priestor.

byt

Kuchyňu rozjasnila a rozihrala mondrianovská geometria a farebnosť. Kuchyňu si poskladali zo zvyškov drevotrieskových dosiek. Je to škatuľový systém skriniek rôznych veľkostí, hĺbok a farieb. Stenu nad pracovnou doskou chráni a zdobí zelenkavá „štiavnická štuka“.

„Predtým, ako sme byt kúpili, istá stavebná firma ešte v 90. rokoch vykonala v dome nekompetentné stavebné úpravy. My sme interiér menili v súlade so zásadami pamiatkovej starostlivosti,“ prízvukuje Dušan. Členenie bytu je výsledkom spolupráce celej rodiny: výtvarníčky Saše, vedca Dušana, slečien s nápadmi a tvorivého mládenca Krištofa.

Keď sa pustili do vkladania spacej zóny do obývacieho priestoru, útechou im bola skutočnosť, že podlaha z agátového dreva bude dobrým základom pre novú spálňu. Obývaciu miestnosť, ktorá sa popod renesančné klenby uberá do hĺbky domu, „rozparcelovali“ na spoločenskú časť, vyhradenú domácemu dianiu a prijímaniu čakaných i nečakaných návštev, a na veľkorysé pódium, ktoré sa zásadne ohradilo „výmyselníckou“ nábytkovou stenou. Jej ohyb vzal pod svoje krídlo novú nočnú zónu pre Sašu a Dušana.

Tajomstvom pódia je úložný priestor, do ktorého možno úplne schovať rodičovskú posteľ. Príležitostne sa totiž na pódiu dejú malé rodinné udalosti.

štýlový byt

K meritu zmeny

Domáci rekonštrukciou bytu s vtipom a prekvapivo využili predpoklady a limity historického priestoru. Voľakedy nevyhovujúce a „ťažké“ priestory historickej stavby sa v tomto byte premenili na svieže funkčné celky.

„Rekonštrukciu sme podmienili rodinnou dohodou – zmeny v bývaní neobmedzia žiadneho člena rodiny a každý z nás sa bude podieľať na zmene bývania k lepšiemu,“ objasnila rozhodnutie Saša.

„Omámené fenoménom Pinterest hľadali naše dievčatá – Eliška a Žofka – inšpiráciu na ideálne riešenie. Vedeli sme, že my dospeláci prichádzame o časť súkromia aj úložného priestoru. Pódium s úložným priestorom a s priečkou, ktorá chráni náš spánok a počas dňa neoberá o svetlo, sa ukázalo najprijateľnejším riešením.

Dispozičné podmienky boli také špecifické, že komerčné riešenie ‚kúpiť a zostaviť‘ neprichádzalo do úvahy. Aj limitovaný rozpočet nás primäl k vlastnému návrhu. Ako výtvarníčka rada vyhľadávam netradičné riešenia. Máme výhodu, že rodina má profesionálnu stolársku dielňu, v ktorej sú schopní vyrobiť aj neštandardné kusy nábytku.

„Po domácky“ sme zvládli grafický program vhodný na navrhovanie našej spálne a – podarilo sa! Vznikla sústava štyroch veľkých zásuviek zboku vitríny, knižnica s úložným priestorom na dekorácie, čiastočné uzatváranie sklenenými posuvnými dvierkami s obojstranným prístupom.

Sklo a ‚prevetrávacie‘ moduly pomedzi skrinkové časti navodzujú dojem ľahkej a svetlej konštrukcie. Použili sme zlacnenú brezovú preglejku tretej triedy. Jej chybičky krásy ju robia v textúre omnoho zaujímavejšou, povrch sme upravili prírodným olejom so živicou a bielym a grafitovým pigmentom (Osmo Color). Pod matracmi sú výsuvné rošty s úložným priestorom, po stranách lôžkovej časti sú ďalšie miesta na odkladanie. Skladujeme tu sezónne oblečenie, vianočné darčeky a bielizeň, ktorá čaká na žehlenie. Tú sme pred tvojou návštevou ukryli práve tam,“ vtipkujú Saša s Dušanom.

byt

Kto tu býva?

V byte s výhľadom na Námestie sv. Trojice žijú svoje príbehy Dušan a Saša spolu s mladšími: Eliškou, Krištofom a Žofiou. Žofia s kocúrom Coffeem nás bytom sprevádzali.

Text: Marína Ungerová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Pekné bývanie 8/2018

Komentáre