Z dielne Pavla Capika: Produktový dizajn spojený s tradíciou

máj 14, 2018
Skrinka od Pavla Capika

Pavol Capik je produktový dizajnér, v ktorého tvorbe sa prelínajú dizajn, remeslo a nové technológie. Absolvoval doktorandské štúdium dizajnu v ateliéri Inovácia Katedry dizajnu na Technickej univerzite v Košiciach, kde momentálne pôsobí ako odborný asistent.

Okrem precízneho remeselného spracovania sa vo svojej dizajnérskej tvorbe snaží o logickosť, eleganciu a tichú krásu výsledného objektu.

Ako ste sa dostali k dizajnu a prečo práve produktový dizajn?


S pojmom dizajn som sa prvý raz stretol na základnej umeleckej škole, ktorú som navštevoval v Bardejove pod vedením akademického sochára Vladimíra Nahálku. Bolo to skvelých dvanásť rokov. Okrem rôznych výtvarných techník ma učil aj sebavedomiu a vytrvalosti. Práve pán Nahálka mi povedal o dizajne a aj vysokých školách na Slovensku, na ktorých sa dá dizajn študovať. Keďže ma stále bavilo vytvárať nové veci a vôbec, pracovať s materiálom, aj výber strednej školy bol pre mňa jasnou voľbou. Vyučil som sa za umeleckého stolára a pokračovanie na Fakulte umení v Košiciach bolo už len prirodzeným vyústením túžby po tvorbe. Neskôr z toho vyplynula aj moja špecializácia, produktový dizajn.

skrinka od Pavla Capika

Skrinka z kolekcie Brány X, ktorá je inšpirovaná tradičným typom kovových brán, použité materiály:
dub, oceľový plech

Je náročné skĺbiť všetky požiadavky na dizajn – aby to bolo krásne, funkčné…?

Ak je dizajn naozaj funkčný, znamená to, že je aj esteticky príťažlivý, keďže estetika je tiež jedna z jeho funkcií. Nazvať dizajnérske dielo alebo návrh krásnym znamená vidieť v ňom stvárnené určité hodnoty. Myslím si, že naše spektrum vkusu sa neustále mení a sme priťahovaní novými štýlmi, ktoré prehlásime za krásne, pretože stelesňujú niečo, o čom snívame.

Ak funkcia zaostáva, produktu už nepomôže ani ušľachtilý materiál alebo zaujímavé spracovanie. Určite viacerí zažili situáciu, že pri prechádzaní dverami namiesto ich tlačenia nesprávne zvolili ťahanie či naopak. Nemá to nič spoločné s našou všímavosťou alebo chytrosťou, dvere boli jednoducho zle navrhnuté. Pri dobrom riešení ani nepomyslíme na to, akým spôsobom dvere otvoriť, urobíme to intuitívne. Podľa mňa pre dizajnéra nie je náročné skĺbiť požiadavky na dizajn, samozrejme, určitý čas to trvá a nemôže sa so svojou prácou uspokojiť veľmi rýchlo.

Dá sa opísať proces, keď pod vašou taktovkou vzniká niečo nové?

Proces navrhovania je u mňa rovnaký, či navrhujem niečo pre klienta, alebo vytváram nové autorské kolekcie. Kým si sadnem za stôl a vezmem do ruky ceruzku, nosím dané zadanie alebo víziu v hlave. Dĺžka závisí od času, ktorý na to mám. S tou myšlienkou zaspávam a na nočnom stolíku zvyknem mať aj zápisník, ak by mi v noci niečo napadlo. Možno sa zdá, že je to trošku zdĺhavý proces, no osvedčil sa mi. Samotné navrhovanie potom býva spravidla rýchle a svižné. V minulosti som s navrhovaním začínal viac-menej hneď po zadaní, no bolo to často frustrujúce, keďže inovatívnym nápadom sa nedá prikázať: Tak som tu, ideme na to! Čas navrhovania je síce v oboch týchto prípadoch rovnaký, no aktuálny proces navrhovania mi vyhovuje a je pre mňa aj dlhodobo udržateľný. V celom procese je pre mňa dôležitý oddych. Ako intenzívne viem pracovať, tak intenzívne aj oddychujem.

Stolíky s taburetom

Stolíky s taburetom, použité materiály: dub, polyuretánová pena

Z akých materiálov najradšej tvoríte?

Momentálne mi učaroval dub, predtým to bola brezová preglejka, ale favorita nemám. Experimentujem s rôznymi materiálmi, od ocele cez meď po PVC. Baví ma objavovať a využívať nové postupy pri spracovaní materiálov. Napríklad niektoré časti v mojej novej kolekcii sú vyrobené z polyuretánovej peny rezanej laserom a so špeciálnou povrchovou úpravou – elastickou farbou. Vyrobila to belgická firma, ktorá dokonca na danú povrchovú úpravu vlastní patent. Je to jedna z mála vecí, ktoré som si dal vyrobiť v zahraničí a to len pre to, že som u nás nič podobné nenašiel. Väčšinou využívam slovenské firmy a remeselníkov z regiónu, kde žijem. Pri výbere materiálu je pre mňa dôležité pochopiť jeho vlastnosti. Ak sú pochopené a využité správne, tvoria s dizajnom produktu harmonický celok.

Kde čerpáte inšpiráciu?

Inšpiráciu väčšinou cielene nehľadám. Často ma oslovia vizuálne prvky, s ktorými sa bežne stretávam. Okrem tvaroslovia obyčajných vecí je to aj určitý spôsob života, návyky, aké máme pri bežných situáciách. Veľmi ma zaujali napríklad staré plechové brány s vylisovaným vzorom X, ktoré vidieť po celom Slovensku v rôznych podobách. Je to prvok, ktorý je u nás v exteriéri v podstate všadeprítomný, možno preto ho ľahko prehliadneme. Ak ho však premiestnite do interiéru a spracujete do funkčnej formy, v mojom prípade nábytku, dostáva tento vzor novú energiu. Niečo, čo je všedné až neviditeľné, takto zrazu ožíva a zaujíma miesto dizajnérskeho produktu.

lavička

Lavička Stars for Europe v Štrasburgu

Na čom práve pracujete a aké máte plány?

Nedávno som dokončil viacero kolekcií nábytku a interiérových doplnkov, ktoré som prezentoval na výstave v kultúrnom centre Bašta v Bardejove pod názvom Rozhovory. Pre koncept výstavy sme sa spolu s kurátorkou Silviou Bárdovou rozhodli prezentovať rôznorodé materiály kolekcie pokope, aby boli nútené spolu vizuálne komunikovať a rozumieť si. Zároveň tým, že boli vystavené v kaviarni, boli produkty vyňaté z bežnej formy prezentácie v galériách a na výstaviskách a predstavené aj ľuďom, ktorí galérie možno bežne nenavštevujú. Ďalšie vízie a plány, samozrejme, mám, no momentálne sú vo fáze formovania.

Máte nejaké nesplnené sny?

Nemám vysnívané nič konkrétne, chcem naďalej navrhovať, tvoriť a užívať si život.

Nočný stolík

Nočný stolík z kolekcie preglejkovej rodiny, jeho dominantná časť je z vrstvenej brezovej preglejky a je pevne zavesená na kovovom podnoží.

Čo vás baví okrem dizajnérskej práce?

Baví ma stolný tenis, to je niečo, čo si pestujem od detstva. Celkom rád hrám na gitare, ale v tomto smere som večný učeň, keďže som sa už niekoľko rokov nepohol z miesta. Minulý rok som vyskúšal horskú cyklistiku a už sa teším na leto, keď v tom budem môcť pokračovať. Baví ma cestovanie, oddych a som tiež nadšeným ochutnávačom a konzumentom kávy z celého sveta.

Čo krášli váš domov a aká vec je v ňom pre vás najdôležitejšia?

Obklopujem sa vecami, ktoré pre mňa majú hlbší zmysel. Napríklad moje produkty, ktoré mi pripomínajú proces a okolnosti ich vzniku, či rozkladací jedálenský stôl zo šesťdesiatych rokov od starých rodičov. Táto symbióza starého a nového funguje v interiéri výborne a produkty, ktoré majú svoju históriu, sa mi spájajú so zážitkami. Myslím si, že ľudia sa niekedy príliš ľahko zbavujú kvalitného nábytku zo šesťdesiatych, sedemdesiatych či osemdesiatych rokov a nahradzujú ho často menej kvalitnými nábytkovými kusmi, ktoré sú neraz anonymné.

Mám doma jeden kúsok, ktorý trošku vyniká. Je to kreslo Wassily od Marcela Breuera. Daroval mi ho môj švagor, ktorému to kreslo stálo v pivnici napriek všetkej jeho sláve. U mňa má nezastupiteľné miesto a pripomína mi, aký výborný a nadčasový produkt môže vzniknúť zo spolupráce technológa a dizajnéra. Celkovo som ale vo výbere doplnkov striedmy a s priateľkou starostlivo zvažujeme každý nový kus, ktorý sa stane súčasťou nášho bytu.

Skrinka od Pavla Capika

Skrinka z kolekcie Brány X, použité materiály: dub, oceľ

Máte doma aj niečo zo svojej dielne?

Samozrejme, napríklad skrinky Brány X a Dvere X alebo nočné stolíky zo staršej kolekcie Plywood family. Je to podľa mňa prirodzené a niekedy dokonca užitočné. Ak chcem niektoré z týchto produktov vystaviť, jednoducho si ich od seba požičiam.

Kde možno nájsť vaše produkty?

Na mojej webstránke, kde ma môžu ľudia v prípade záujmu osloviť. Príležitostne na výstavách, veľtrhoch a v showroomoch. Jedna z mojich realizácií je Steelpark v Kulturparku v Košiciach, ide o zábavno-technické centrum pre deti, ktoré vzniklo zo spolupráce spoločnosti U. S. Steel Košice s univerzitami a Slovenskou akadémiou vied. Spolu s Janou Novákovou sme navrhli a zabezpečili výrobu mobiliáru do interiéru tejto kreatívnej fabriky. A napríklad aj pred Európskym parlamentom v Štrasburgu je umiestnená moja lavička z projektu Lavička pre Európu.

Pavol Capik

 

Pavol Capik
— www.pavolcapik.com

 


Text: Adela Motyková
Foto: Silvia Bárdová, Alena Rennerová, Juraj Sasák
Zdroj: časopis Pekné bývanie 4/2018

Komentáre