Energeticky pasívny dom možno postaviť zo všetkých stavebných materiálov, treba však splniť množstvo dodatočných požiadaviek, ktoré pri tradičnom spôsobe výstavby neboli bežné.
Či už si vyberiete masívny konštrukčný systém, ľahký alebo kombinovaný, vždy budú pri stavbe energeticky úspornej budovy zvýšené nároky obvodových konštrukcií na hrúbku tepelnoizolačnej vrstvy, na dôsledné riešenie vzduchotesnosti objektu a tepelných mostov.
Každý materiál má svoje charakteristické, výhodné aj nevýhodné vlastnosti, ktoré predurčujú oblasť jeho použiteľnosti.
Masívna stena
Masívne konštrukcie sú také, ktoré využívajú pri stavbe stien, stropov a striech ťažké minerálne materiály. Steny sa budujú z tvaroviek, blokov alebo liatím betónu do debnenia.
Výhodou tohto konštrukčného systému je dostupnosť tradičných materiálov a technológií, dobrá akumulačná schopnosť a vyššia vzduchotesnosť konštrukcií.
K záporom patria nízke tepelnoizolačné vlastnosti masívnych prvkov a s tým súvisiaca potreba väčšej hrúbky dodatočnej izolácie, zložité riešenie pri odstránení tepelných mostov v mieste základov, konštrukčných stykov a nakoniec dlhší čas výstavby.
Stavebný systém VELOX je systém strateného debnenia na báze štiepkocementovej dosky. Pasívne parametre dosahuje obvodová stena hrúbky 520 mm s tepelnou izoláciou 300 mm a viac. Tepelný odpor steny R = 9,45 m²K/W, súčiniteľ prechodu tepla U = 0,106 W/m²K. (Foto Velox)
Napriek tomu, že trh ponúka vyľahčené murovacie prvky vyplnené tepelnoizolačným materiálom, odborníci sa viac orientujú na viacvrstvové steny. Tie pozostávajú z tenšej nosnej steny, ktorej hrúbka sa pohybuje v staticky nevyhnutných rozmeroch a vrstvy vonkajšej tepelnej izolácie.
Najvhodnejšie sú materiály s vysokou únosnosťou – keramické dierované tvarovky, ľahčený betón, vápennopieskové tvarovky, monolitický alebo prefabrikovaný železobetón. Môžete použiť aj stratené debnenie. Dostupné sú prvky z drevotrieskových dosiek, cementových alebo polystyrénových tvaroviek, ktoré sa vystužujú a zalievajú betónom.
Pri rodinných domoch sa na kontaktné zateplenie najčastejšie používa fasádny polystyrén alebo minerálna vlna. Použitie jednovrstvovej steny výhradne z vyľahčených pórovitých materiálov je na účely energeticky pasívnych domov veľmi otázne z dôvodu jej malého tepelnoizolačného výkonu, a to najmä pri malých stavbách, ako sú rodinné domy.
Odpoveď na vhodnosť použitia určitého stavebného systému na pasívny dom dá kvalifikovaný energetický výpočet. Pri návrhu viacvrstvovej steny treba okrem bežných požiadaviek brať do úvahy hlavne potrebu minimalizovať hrúbku steny, ktorá by nemala presiahnuť 50 cm, a dosiahnuť jej neprievzdušnosť. To znamená eliminovať tepelné straty nekontrolovateľnými škárami.
Pórobetónové tvárnice Ytong ponúkajú pre pasívne domy steny z Ytong LAMBDA YQ v hrúbke 375 mm a minerálnych zatepľovacích dosiek Ytong MULTIPOR v hrúbke 100 mm. Táto konštrukcia má tepelný odpor R = 6,99 m²K/W, súčiniteľ prechodu tepla U = 0,143 W/m²K. Ďalším riešením je použitie subtílnejšej obvodovej nosnej steny Ytong Univerzal v hrúbke 250 mm a minerálnych zatepľovacích dosiek Ytong MULTIPOR v hrúbke 200 mm. Táto konštrukcia má pri hrúbke 450 mm tepelný odpor steny R = 6,85 m²K/W a súčiniteľ prechodu tepla U = 0,146 W/m²K. (Foto Ytong)
Pri doterajšej realizácii pasívnych domov sa najviac osvedčil murovací systém z vápennopieskových tvaroviek a z pórobetónových tvaroviek. Vzduchotesnosť muriva sa v prípade oboch systémov dosahuje dôslednou realizáciou vodorovnej vrstvy lepidla, vnútornou omietkou a poistením vonkajšej vzduchotesnej roviny celoplošným lepením tepelnej izolácie.
Vyľahčené a montované
Ľahké stavebné konštrukcie zaručujú rýchly spôsob výstavby. Ich nosným prvkom sú väčšinou rôzne drevené systémy. Tie sú dimenzované na statické minimum, medzi ne sa vkladá tepelná izolácia, ktorá tvorí takmer celú hrúbku steny. Napriek zníženej hrúbke ľahkej konštrukcie oproti masívnej, táto má lepšie tepelnoizolačné parametre a vynikajúcu ekologickú bilanciu.
Príprava prvkov je presunutá do výrobných hál, stavenisko nie je zaťažené skladovaním materiálu a montáž prebieha nezávisle od počasia. Tieto systémy majú aj záporné stránky, napríklad náročnejšie zaistenie vzduchotesnosti alebo nižšiu tepelnoakumulačnú schopnosť. Skladba ľahkých drevených systémov môže byť tiež rôzna.
Z murovacieho systému Sendwix, ktorý tvoria vápennopieskové tehly možno realizovať nosné steny v hrúbkach 175, 240 alebo 290 mm s pridaním tepelnej izolácie s hrúbkou 100 až 240 mm, ktoré dosahujú tepelný odpor R = 3,0 až 6,67 m2K/W, a súčiniteľ prechodu tepla U = 0,32 až 0,15 W/m2K. (Foto KM Beta)
Zatiaľ rozšírenejšia je difúzne uzavretá skladba. Najčastejšie ide o skladby, kde finálny povrch tvorí kontaktné zateplenie s polystyrénom a omietkou. Vnútri skladby je drevo a zvyčajne minerálna vlna. Vodná para prechádzajúca z interiéru smerom von nemá vážnu prekážku v minerálnej vlne, ale cez polystyrén jej to ide niekoľkokrát ťažšie. Zostáva preto dlhšie v konštrukcii steny a pri určitých podmienkach môže skondenzovať na vodu. Aby sa tomuto zabránilo, montuje sa z interiérovej strany parozábrana, ktorá do konštrukcie vodnú paru neprepustí. Ak sa tam aj nejaká dostane, stačí sa aj cez málo priepustný polystyrén dostať preč.
Modernejšie, difúzne otvorené skladby parozábranu nepotrebujú, ale zo strany interiéru sa inštalujú také materiály, ktoré paru prepúšťajú horšie, napríklad OSB dosky, a smerom do exteriéru by mali postupne nasledovať materiály, ktoré paru prepúšťajú lepšie.
Text: Adela Motyková
Foto: archív firiem, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 10/18
