Ešte pred tromi rokmi tu hĺbili jamu, liali betón, múry zapustené do štrkového podložia zaisťovali izoláciou proti tlakovej vode. Neskôr drevom tvarovali oblúk strechy tak, aby splynula s priečelím. Rastrom pevnej konštrukcie a textíliou dali základ plášťu zo zelene. Formovali dom čistých tvarov, interiér napojili svetlom, vnútro domu i záhradu zladili s príjazerným životom.
Dom na vyvýšenom brehu Zelenej vody sa smerom k prístupovej ceste nadúva stenou napnutou ako plachta windsurfistu. Plachta sa zelená rozmanitou výsadbou. Najprv stena v oblúku vyrastá zo štrkového koberca, potom ohraničená kontúrami čiernej kovovej konštrukcie prechádza do strešnej roviny, až sa napokon vystrie do 2,5-metrového presahu nad zaskleným priečelím. Architekt akoby upevnil plachtu o antikorový stožiar, ktorý sa dvíha presne zo stredu terasy.
Chata na Zelenej vode sa stala experimentom zakrivenia exteriérovej zelenej steny v našich klimatických podmienkach.
Štvorica zasklených plôch vo vzornej geometrii člení priečelie domu na prízemie a poschodie. V nich vznikol dostatok miesta pre dva symetricky a identicky umiestnené dvojpodlažné apartmány pre dve rodiny s deťmi. Kým človek nevojde dnu, ťažko uverí, že prízemie má dve kuchyňo-obývačky a dve zázemia s kúpeľňami. Poschodie sa vetví na dve samostatné nočné zóny so spálňami pre rodičov a detskými izbami.
V spálni „To hlavné je v oboch obytných jednotkách rovnaké. Naše spálne sú rovnako orientované, s rovnakými podhľadmi. Radšej spíme v spálni tu ako doma. Máme pocit intimity, a pritom vzácny výhľad na panorámu jazera. Dovidíme aj na zeleň extenzívnej strechy prístrešku nad lodenicou.“
Dom neraz víta známych a hostí. Stačí, ak sa k stavbe priblížia prístupovou cestou, a dom ich prekvapí nebývalým vzhľadom. Objekt pôsobí celistvo, stavba sa zdá menšia. Za takúto optickú ilúziu môže stena zakrivená do oblúka, ktorý plynule prechádza do roviny strechy. Oblá plocha pokrytá zeleňou znásobuje dojem kompaktnosti, je krídlom, ktoré chráni bezpečie vnútrodomu.
Tvar stavby má pripomínať napnutú plachtu a vnútrajšok niekoľkými prvkami interiér lode. Oblinou a čistou formou sa stavba zvonka javí menšia, ako v skutočnosti je. Kto príde prvý raz dovnútra domu nestačí sa čudovať, koľko je v ňom miesta. Dve identické bytové jednotky na dvoch nadzemných podlažiach prepája obytné podzemie presvetlené svetlíkmi a povrchmi, ktoré rozjasnia interiér.
Ako sa zeleň steny so strechou stretla
„Aby sa extenzívna zelená strecha bezpečne stretla so zelenou stenou konštrukčného typu inšpirovaného Patrikom Blancom, vytvorili sme na prechode dilatáciu. Ide o klasický plechový profil prichytený navarenými pásmi tak, aby sa neposunula 8-centimetrová hrubá vrstva substrátu z vodorovnej strechy do zaoblenej steny zelenej konštrukcie. Extenzívnu časť strechy sme viac riešili z aspektu izolácie, chladenia, menej ako pohľadový estetický prvok – vidno na ňu iba z vtáčej perspektívy. Naša stena s oblou plochou je skúšobným projektom slovenskej firmy Landscape Design. S takouto podobou zelenej strechy skúsenosti neboli. Technológiu sme v porovnaní s Blancovým modelom upravili, systém zavlažovania zjednodušili, rastliny sme namiesto do holej textílie vysadili do množstva káps naplnených substrátom. Aj to je jeden zo spôsobov, ako sa snažíme zmierniť pôsobenie nepriazne počasia a náročnejších klimatických podmienok na zelené steny.
Stena s vlastným režimom Vo vertikálnych zelených stenách je najdôležitejšie nastavenie zavlažovania, dôležitejšie ako samotná konštrukcia. Každá stena so zeleňou sa správa inak, každý priestor ovplyvňuje podmienky v stene inak, každá výsadba rastlín vo vertikálnej stene potrebuje naladiť svoj vlastný režim. Pre exteriérové vertikálne steny v našich podmienkach je na rozdiel od Francúzska najväčšou záťažou zimné obdobie. To je dôvod, pre ktorý máme u nás obmedzený výber rastlinných druhov vhodných na zelené steny. „Paradoxne, v tej našej lepšie rastú rastliny, ktoré sem zavial vietor. Okrem vysadených rastlín sa prirodzene v textílii uchytila miestna flóra a dokonca aj fauna. Na jar sa nám v zeleni uhniezdili drozdy.“
Okrem originálneho vzhľadu fasády ide aj o vnútornú klímu domu – jeho ochladzovanie. Klimatizácia sa vyriešila obalením domu do zelene. Mnoho architektov stále nedôveruje tomu, že ak sa na dome vyhotoví tepelná izolácia s hrúbkou 30 cm a dom má zelenú strechu, tak sa aj pri vonkajších teplotách dosahujúcich 40 °C interiér môže zaobísť bez pridanej klimatizácie.“ Architektúra tejto chaty je architektúrou prijímania svetla a ziskov zo slnečnej energie veľkými zasklenými plochami obrátenými smerom k jazeru. Pri takomto zasklení, keď sa o sklo oprie slnko, sa interiér na iných domoch za bežných podmienok nesmierne prehrieva.
Bratské kuchyne delí len stena v osi domu Niekoľko detailov robí atmosféru. Obraz so zlatými rybkami je obrazom splnených prianí, niečo zo zariadenia majú dočasne od kamarátov, kuchynskú linku si dali spraviť na mieru, na časť skriniek a dreveného obkladu steny sa použila dyha. Presah dreveného obkladu steny cez oblúk až na strop sa opakuje v oboch kuchyniach a pripomína aj ohyb steny domu. Majú objednané ďalšie zariadenie, no stolár nestíha.
Čierne kovové prvky zvýrazňujú kontúry okien a dverí, architektonicky dotvárajú línie stavby. K čiernej pergole pribudne vysúvacia markíza.
V tejto chate robí dobrú klímu kombinácia exteriérových žalúzií a zelene na jej povrchu. Zeleň strechy vyparuje vodu, pritom prebieha endotermická reakcia – znamená to, že vyparovaním sa ochladzuje strecha a tým čiastočne aj interiér. V priebehu dňa tečie niekoľkokrát voda obohatená živinami po strešnom plášti a zavlažuje zeleň. Samozrejme, v závislosti od počasia. Všetka voda sa zdržuje na pozemku. Približne 20 cm pod povrchom trávnatej plochy sme nainštalovali jednoduchý systém drenážnych rúr. Zvod dažďovej vody sa pri terase vetví na 10 línií. Tie sú od seba vo vzdialenosti asi 30 až 40 cm a ukončené zbernicou na odtok prebytočnej vody. Tá sa privádza až k stromom. Trávnik získava vlahu odspodu podmokaním a zvrchu automatickým zavlažovacím systémom. Na parcele zo strany prístupovej cesty sme vybudovali betónový zásobník vody s objemom 10 m3. Táto nádrž s prepadom a mierkou hladiny vody zachytí 90 % zrážok. Keď čerpadlo zaznamená signál z ovládacej jednotky, zapne sa a vyženie vodu na strechu. Voda cirkuluje v rámci uzavretého obehu. Keď veľa prší, tak sa prebytočná zrážková voda odvádza smerom k stromom. Zariadenie so snímačmi teploty, vetra a zrážok upravuje cyklus zavlažovania. Teraz, keď teplota klesla pod 3 °C, sa systém vypne a vodu neženie smerom hore.
V záhrade Na okrajoch mäkkého trávnika sa vo vetre pohojdáva vysoká tráva. Priestoru velia brezy, tíši ich lipa. Vstup do domu hneď pri terase strážia nedávno vysadené, no už dospelé borovice. „Trávy sme vybrali tak, aby postupne vytvorili dva metre vysokú optickú bariéru živého plota. Brezy tu rástli, lipa bude časom rozložitejšia, treba ju tvarovať aby nezaclonila výhľad a záhradu, väčšie borovice sme sadili len nedávno. Záhradu nad vodou sme nechceli sýtiť farbami a ani množstvom druhov.“
Osobitosti v jednote
Nosnú konštrukciu oblej steny a plochej strechy s presahom zhotovili z drevených lepených nosníkov. „Tie sme chceli priznať v interiéri aj na stenách oboch podlaží a v podhľadoch na poschodí. Potom sme sa pre detaily s vedením inštalácii tejto myšlienky vzdali. Ani všetky hranoly nevyzerali najkrajšie, a tak na prízemí ostal priznaný len vonkajší tvar stavby.
Na stenách schodiska sme si aspoň fotografiami pripomenuli históriu tohto miesta, stavieb a prestavieb. Chceli sme aj pohľadový betón, no predtým treba spraviť elektroinšataláciu, potom betónovať s grifom, čistým debnením a zabezpečiť potrebné vibrovanie betónovej zmesi. Len v lodenici sme nechali takéto povrchy, do domu neboli vydarené,“ vedie nás Peter prízemím.
Schodiskom možno zostúpiť do podpalubia domu, ktoré slúži ako spoločenská časť pre obe rodiny bratov Gondárovcov. Tu síce majú na pobyt vyhradené výsostné právo starí rodičia, no počas sychravého počasia sa v miestnosti s kozubom zíde celá rodina aj s deťmi.
Dom sám osebe je architektonickým dielom, jeho forma sa premietla aj do interiéru: zasklenia na celú svetlú výšku boli zámerom architekta, lodné okienka a mozaikový vodopád v sprchovacom kúte sa priblížili k spojeniu nálady domu s témou vody. Niekde stačil moment, nápad a vznikla asociácia na rieku a plavbu. Peter Gondár je záhradný architekt, jeho brat riadi hotel. „Minimalizmus je mojím pohľadom, brat uprednostnil skôr scénický dizajn v štýle útulného penziónu,“ prechádzame spálňami na poschodí.
Interiér kúpeľne je takisto zariadený v námorníckom duchu – aj tu badať snahu napodobniť tvar napnutej plachty.
Máme príležitosť vidieť, ako prijmú ten istý priestor dvaja ľudia v osobitom poňatí. Obaja sprítomnili blízkosť jazera, Peter sa viac spoľahol na zeleň vonku a na to, že sa do interiéru podvedome premietajú obrazy krajiny, jeho bratovi s rodinou je blízke zútulňovanie interiéru. Nebývalý presah strechy domu nie je typický pre malé stavby. Tu chráni pred slnkom, vytvára príjemné tienenie, pocit súkromia.
Konštrukčne odvážny presah strechy vznikol vďaka konzolovitej drevenej konštrukcii vyskladanej z lepených lamelových nosníkov v priereze vysokých 40 cm. Drevené hranoly sú v podhľadoch spální viditeľné len vo výške 4 cm. Zvonku presah nepôsobí mohutne,“ pochvaľuje si Peter. Ing. Martin Boško z ateliéru PURA ARCHITEKTURA, v ktorom vypracovali projekt zelenej chaty, spomenul, že presah navrhli účelovo a tak, aby zo spální na poschodí neclonil vo výhľade na jazero, krajinu, hviezdnaté nebo… „Z profilu je chata vykreslená do tvaru písmena G. To je začiatočné písmeno priezviska našej Gondárovskej famílie. Máme radi vzhľad nášho sídla na Zelenej vode, ceníme si funkčnosť priestoru, ktorý pre nás navrhol architekt. Dobré to je aj s výhľadom na borovice a jazero,“ pochvaľuje si Peter.
Vertikálne záhrady Patricka Blanca nasťahovali zeleň z prírody do mesta, šplhajú sa po zvislých múroch, sceľujú rany mestskej zástavby, ponárajú architektúru domov do vlastných záhrad. Patrick Blanc (* 3. jún 1953 Paríž) je francúzsky botanik, vedec a umelecký dizajnér. Jeho „Mur végétal“ prináša biodiverzitu na múry budov a rodinných domov, pomáha zlepšovať kvalitu vzduchu, znižovať spotrebu energie, zvyšuje kvalitu bývania. Jedinečnosť v novej technike kultivácie rastlín spočíva v nepoužívaní substrátu. Vertikálna záhrada pôsobí ako tepelná a hluková izolácia stien.
Z profilu je chata vykreslená do tvaru písmena G. „To je začiatočné písmeno priezviska našej gondárovskej famílie. máme radi vzhľad nášho sídla na zelenj vode, ceníme si funknčnosť priestoru, ktorý pre nás navrhol architekt,“ pochvaľuje si Peter.
Text: Marína Ungerová :: Foto: Miro Pochyba
