Energeticky pasívne domy už potvrdili svoje opodstatnenie aj u nás. Pre vás, ktorí sa s nimi len zoznamujete, prinášame skúsenosti majiteľov takýchto domov.
Čo je energeticky pasívny dom
Energeticky pasívny dom nepotrebuje klasický vykurovací systém, postačia mu pasívne energetické zdroje. Funguje na princípe vzduchotesnej obálky domu s maximálnym využitím slnečnej energie a teplom vyžarovaným bežnými domácimi spotrebičmi. Nevyhnutnou súčasťou je systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla. Zabezpečuje stály prívod čerstvého vzduchu a odsávanie znečisteného či vydýchaného vzduchu. Pasívny štandard spĺňajú domy, ktoré dosahujú ročnú spotrebu tepla maximálne 15 kWh na štvorcový meter úžitkovej plochy. Celková ročná spotreba primárnej energie – celkovo spotrebovaná energia plus energia vynaložená na jej výrobu, musí byť nižšia ako 120 kWh/m².
Fasádu na jednopodlažnej časti izoluje fenolživicová izolácia vo vrstvách a drevený odvetrávaný obklad. Zvyšná časť domu je izolovaná vrstvou polystyrénu a minerálnej vlny. Interiér presvetľuje rohové okno z južnej a juhozápadnej strany a vysoké okná. (Foto Createrra)
Po dokončení stavby prechádza dom takzvaným blower door testom, teda skúškou vzduchotesnosti. Aby vyhovel energeticky pasívnemu štandardu, nameraná hodnota prievzdušnosti n50 by mala byť pod 0,6/h. Rozumné je, ak si pri stavbe energeticky pasívneho domu zmluvne zabezpečíte splnenie týchto parametrov.
Pasívny dom vykurujú pecou
Manželia Martin a Petra sa podelili o skúsenosti so svojím pasívnym domom neďaleko Bratislavy, v ktorom bývajú už šiesty rok aj so svojimi dvoma deťmi. Je to dvojpodlažná murovaná stavba – prízemie s obytným podlažím.
Akú konštrukciu domu ste zvolili?
Stavali sme na existujúcej základovej doske, ktorá bola pôvodne určená pre klasický bungalov, preto ju bolo potrebné prispôsobiť pasívnemu štandardu – obkopať a zaizolovať polystyrénom v potrebnej hrúbke. Obvodové steny máme z vápennopieskových tehál v hrúbke 175 cm, zaizolované sivým polystyrénom hrubým 25 cm plus 5 cm minerálnej vlny z dôvodu požiarnej odolnosti. Strop je filigránový a sú v ňom zabudované vykurovacie a vetracie rozvody. Sedlová strecha s vikiermi je z drevených nosníkov, po ich zaklopení zvonka aj zvnútra sú vnútorné dutiny vyplnené fúkanou celulózou. Časť strechy je plochá s extenzívnym suchomilným porastom rôznych skalničiek a tráv.
Spoločenská časť domu na prízemí s rohovým oknom s posuvnými dverami a pecou Wodtke, ktorá vyhrieva teplú vodu na OPV aj vykurovanie. (Foto Createrra)
Aké je technické vybavenie?
Náš sen bolo mať v dome kozub, ale v pasívnom dome to bolo komplikovanejšie. Riešením je pec so 650-litrovým zásobníkom na vykurovaciu aj teplú vodu. Pec má prívod vzduchu zvonka, špeciálnu izoláciu a nízky výkon. Väčšinu tepla, asi 70 %, spotrebuje zásobník na zohriatie vody a len 30 % ide do priestoru. Zásobník je napojený aj na solárne kolektory, od jari do jesene nám teplú vodu zohrieva slnko. Drevom kúrime len v zime. Keď však svieti slnko, vtedy kúriť netreba. Bolo obdobie s -10 °C, keď sme nekúrili a doma sme chodili v trenkách. Horšie je to, keď v zime nesvieti slnko a nepomáha. Vtedy kúrime už pri -5 °C. Do domu nemáme zavedený plyn. Vetranie nám zabezpečuje rekuperačná jednotka. Je napojená na soľankový okruh so zemným kolektorom zakopaný pod zemou, ktorý zabezpečuje pasívne letné chladenie domu cez strop, v zime zasa predhrieva chladný vzduch.
Čo vám robilo najväčší problém?
Išlo to veľmi rýchlo a nestačili sme všetky veci doriešovať. Asi rok a pol sme strávili nad projektom s architektkou Katkou Bacigálovou a Bjornom Kierulfom z Createrry. To bola dobrá dvojica, ktorá nám so všetkým veľmi pomáhala. Potrápili sa s vikiermi na dome, čo nie je pri pasívnom dome štandardné. Mali sme základovú dosku po bývalom majiteľovi, na ktorú sme museli napasovať dispozíciu a prispôsobiť ju pasívnemu štandardu. Keď bolo všetko premyslené do posledného detailu a mali sme jasné, ako dom budeme stavať, našli sme firmu, ktorá už mala skúsenosti s realizáciou pasívnych domov. Za päť mesiacov sme mali dom postavený. Začali sme v máji, do konca septembra dom stál, potom sme maľovali, zariaďovali a v decembri sme už bývali.
Veľkými sklenenými plochami na južnej fasáde získava dom v zimnom období najvyššie pasívne tepelné zisky. Ak sú okná v letnom období, naopak, zatienené žalúziami, interiér je chránený pred prehrievaním. (Foto Bauholding)
Čo najviac oceňujete na dome?
To, že máme pec. Sme radi, že sme sa jej nevzdali ani pri pasívnom dome. A máme stabilnú klímu, nemusíme mať klimatizáciu ani v lete. Je to špecifikum pasívneho domu, že v ňom teplota nekulminuje rýchlo. Keď je týždeň vonku 35 °C a druhý týždeň 25 °C, vnútri máme stabilne 25 – 26 °C. Je to pre organizmus príjemné. Takisto v zime si držíme teplotu 23 °C. Aj keď celý deň nekúrime, dom nevychladne pod 22 °C. Počas dovolenky alebo keď sa nám nechce kúriť, elektrická špirála v zásobníku dohreje vodu. Náklady na elektrinu máme 50 – 55 eur mesačne a dreva spotrebujeme asi dva kubíky za rok.
Je to zdravý dom a odporúčam ho každému, ja ako alergik to pociťujem výrazne. A vetráme aj oknami, v každej izbe sú otvárateľné okná. Na jar a na jeseň sa snažíme obmedzovať rekuperáciu. Zapíname ju, keď odchádzame z domu, aby neostalo otvorené okno a aby sa vzduch vymieňal, aj keď tu nie sme. Rekuperácia veľmi pomohla v čase, keď dom ešte nebol vyschnutý, nevytvorila sa nám tu pleseň. Dom je dobre postavený, čo nie je na Slovensku štandard, po šiestich rokoch sa neprejavila žiadna konštrukčná chyba.
Foto Bauholding
Moderný konštrukčný systém
Filip s rodinou sa rozhodol postaviť drevostavbu v bratislavskom kraji z ľahkej drevenej konštrukcie. Dvojpodlažný dom so sedlovou strechou obýva so svojou manželkou a dvoma deťmi necelý rok.
Aká je konštrukcia domu?
Vybrali sme si dom Class od spoločnosti BauHolding – rodinné domy, ktorá nám ho zrealizovala do štádia holodomu. Celý proces od prípravy projektu cez administratívu a výrobu až po stavbu holodomu trval od decembra 2016 do septembra nasledujúceho roka. Dokončovali sme si ho sami a nasťahovali sme sa v apríli tohto roka. Je postavený z kompletných hotových dielcov vyrobených vo výrobnej hale a montovaných na stavenisku. Základ dielcov tvorí drevená rámová konštrukcia vyplnená tepelnou izoláciou z minerálnej vlny. Opláštenie je z oboch strán sadrovláknitými doskami Fermacell a z vonkajšej strany je ešte aplikovaný fasádny izolačný systém s tepelným izolantom hrubým 10 cm. Spoločnosť nám ponúkla dve formy zateplenia v hrúbke 10 a 15 cm. Nebol tam výrazný rozdiel v prestupe tepla, tak sme si zvolili štandard. Strecha má drevený krov s 20 cm hrubou izoláciou medzi krokvami a 40 cm hrúbky je ešte pod krokvami.
Aké je technické vybavenie?
Nainštalovali sme si tepelné čerpadlo typu vzduch – voda, ktoré nám ohrieva vodu do podlahového kúrenia, aj teplú vodu. Malo by fungovať až do teploty -10 °C a potom vodu dohrieva elektrická špirála, ktorá je súčasťou tepelného čerpadla. Zatiaľ nebola taká zima, takže to zvláda len tepelné čerpadlo. Máme aj rekuperáciu na riadené vetranie domu. Za dvanásť mesiacov boli naše náklady 400 eur. Neviem presne, koľko z toho na vykurovanie a koľko na teplú vodu. Nemáme ešte urobený certifikát, ale mali by sme sa pohybovať v kategórii A0-A1.
Čo vám robilo problém pri stavbe domu?
Chceli mať podlahové vykurovanie teplovodné a to nám firma neponúkla, v jej štandarde bolo elektrické podlahové vykurovanie. Riešili sme si to teda sami. Nie každý verí drevodomu a aj my sme mali spočiatku pochybnosti. Obávali sme sa statiky, lebo sme chceli liate podlahy anhydridové, čo bolo tiež mimo štandardu. Dali sme si preto vypracovať samostatný statický posudok, či ich stavba unesie. A je to bez problémov.
K zásadným kritériám posudzovania pasívneho domu patrí jeho ročná potreba tepla na vykurovanie na štvorcový meter úžitkovej plochy domu. Dôležité sú precízne vypracovaná projektová dokumentácia a kvalitná realizácia s dôrazom na vzduchotesnosť, maximálnu elimináciu tepelných mostov, dokonalú tepelnú izoláciu, schopnosť pasívne prijímať tepelné zisky zo slnečného žiarenia a kontrolované vetranie. (Foto Baufrit)
Čo najviac oceňujete na dome?
Bývali sme aj v klasickom tehlovom rodinnom dome a komfort bývania je iný. Tým, že celá výstavba je suchý proces, zdá sa mi klíma od začiatku príjemnejšia a vyrovnanejšia, aj teplota medzi dňom a nocou je ustálenejšia. Nie je problém udržať stabilnú teplotu – v zime bez problémov okolo 22 °C, v lete pri zavretých oknách máme vnútri 25 °C. Nemáme klimatizáciu, veľa tepla zachytia exteriérové žalúzie a keď treba, zregulujeme teplotu rekuperáciou.
Prevádzkové náklady sú tu nižšie, v podstate na úrovni 3-izbového bytu. Výhodou je, že do steny sa tu ľahšie vŕta ako v murovanom dome. Ale keď k nám príde niekto na návštevu, nevníma, že je v drevodome. Jedine keď začne niekto skákať na poschodí, tak podlaha trošku péruje, čo bol pre nás spočiatku nezvyk. Ale je to otázka zvyku. Čo sa týka akustiky, nie je žiaden problém. Všetky priečky sú zvukovo zaizolované a nevidím rozdiel v porovnaní s tehlovým domom. Nevýhoda bola, že sme v bratislavskom kraji a nedostali sme dotáciu na tepelné čerpadlo, aj keď práve bežali. Na tento kraj boli vyčlenené malé prostriedky a veľmi rýchlo sa minuli. Ale mám dobrý pocit, že sa správam ekologicky.
Informácie o pasívnom dome
Ročná merná potreba tepla: 13,9 kWh/(m2/a)
Blower door test: n50 = 0,26 1/h
Vykurovaná plocha: 146,9 m²
Tepelná strata: (celkom 1 998 W) 13,6 W/m²
Potreba primárnej energie – celková (ohriata pitná voda (OPV), vykurovanie, chladenie, pomocná elektrina a domáce spotrebiče): 44,6 kWh/(m²/a)
Technické vybavenie domu: okná a dvere s izolačným trojsklom, 6 m² solárnych kolektorov so zásobníkom na vykurovanie i teplú vodu, pec na palivo WODTKE GIRO KK 5, vetracia jednotka so soľankovým okruhom na pasívne letné chladenie, ktoré je zabudované vo filigránových stropoch.
Informácie o dome
Katalógový dom Class2
Vykurovaná plocha: 144,1 m²
Technické vybavenie domu: okná a dvere s izolačným trojsklom, tepelné čerpadlo vzduch – voda, vetracia rekuperačná jednotka
Pripravila: Adela Motyková
Foto: archív firiem, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie
