Pri súčasnej ponuke kvalitných tepelnoizolačných tvaroviek mnohí považujú zatepľovanie novostavby za zbytočnosť.
Dnes sú pri zvažovaní vlastností stavebných konštrukcií tepelnoizolačné najviac ohýbané. Prísna tepelnotechnická norma požaduje hodnotu tepelného odporu R vonkajšej steny 4,4 m2K/W a odporúčaná hodnota je 6,5 m2K/W. Medzi murovacími prvkami určenými na obvodové steny nájdete také, ktoré sú hrubé až 550 mm, niektoré sú dokonca vyplnené izolačným materiálom a spĺňajú tieto tepelnotechnické parametre aj bez zateplenia. Je ale na zamyslenie, či z hľadiska úspor energie a perspektívy do budúcnosti predsa len dom nezatepliť. Potrebný tepelný odpor muriva sa dá dosiahnuť aj tenšími tehlami a vhodnou tepelnou izoláciou. Ktorá alternatíva je lepšia?
Hrúbka obvodových stien
V zásade platí, že od muriva požadujeme, aby plnilo nosnú funkciu, ktorú dokáže splniť aj slabšia konštrukcia, a izolačnú funkciu, čo je vhodnejšie prenechať materiálu so špeciálnymi vlastnosťami, teda tepelnej izolácii. Tvarovky, ktoré spĺňajú tepelnotechnické požiadavky nízkoenergetických, prípadne pasívnych domov, sú nosným prvkom a zároveň dostatočnou tepelnou izoláciou v jednom. Ich hrúbka je však značná a uberá z veľkosti interiéru.
Zateplením sa zmenší aj kondenzácia vodnej pary v konštrukcii pričom platí, čím menej skondenzovanej vody, tým lepšie sú tepelné vlastnosti muriva. Výpočtami sa zistilo, že v stene z termoblokov hrubých 440 mm bez zateplenia sa za rok skondenzuje 0,117 kg vlhkosti na 1 m2. V stene z termoblokov hrubých 240 mm so 100 mm zateplením je to 0,015 kg/m2 za rok. (Foto Tecto Arhitectura)
Výhodou konštrukcie z kombinácie nosného a zatepľovacieho materiálu je, že každý centimeter tepelného izolantu nahradí niekoľko centimetrov tvarovky. V tomto prípade stačí taká hrúbka steny, aby splnila statické požiadavky, a to hravo zvládne murivo z pálených tehál s hrúbkou 250 až 300 mm. Pri takýchto tenkých stenách však treba myslieť na vedenie inštalácií. Ak by sa do takto hrubej steny zasekala rúra s priemerom 10 cm, jednak by ju to staticky oslabilo, a jednak by sa zhoršili jej tepelnotechnické vlastnosti. Riešenie poskytuje takzvaná inštalačná stena – konštrukcia pred nosnou stenou z interiérovej strany, v ktorej sú vedené všetky rozvody. Tak sa vlastnosti obvodovej konštrukcie nezmenia. Ale ani v hrubých tvarovkách, ktoré sú zvnútra popretkávané vzduchovými štrbinami, prípadne tepelnou izoláciou, nie je jednoduché frézovať drážky na rozvody.
Dobrá rada
Tepelný most je miesto, kde dochádza k zvýšeniu tepelného toku a uniká ním viac tepelnej energie. V interiéri má chladnejší povrch a v exteriéri teplejší povrch ako okolitá konštrukcia.
Pri kombinácii muriva s vysokou pevnosťou a zatepľovacieho materiálu budú teda steny tenšie a úžitková plocha vnútorného priestoru väčšia. Navyše sa môžete rozhodnúť, aké parametre bude mať obvodová stena bežnej, nízkoenergetickej alebo pasívnej stavby. Pri novostavbách, ktoré sa stavajú dnes, sa odporúča dodržať najmenej dvojnásobok požiadaviek normy. Viacvrstvová konštrukcia ale znamená viac práce a času. Stavať z tvarovky, ktorá už obsahuje tepelnú izoláciu, je omnoho menej prácne, než zatepľovať jednoduché murivo.
Akumulácia
Popri tepelnoizolačných vlastnostiach obvodových stien je nezanedbateľná aj ich tepelnoakumulačná schopnosť – schopnosť brániť sa náhlym tepelným výkyvom medzi exteriérom a interiérom. V murive sa lepšie akumuluje teplo, ak je z vonkajšej strany tepelne izolované. Vtedy teplo zo stien sála iba smerom do miestnosti. V murive bez tepelnej izolácie akumulované teplo sála nielen do miestnosti, ale uniká aj von.
Niekomu však môže prekážať, že ťažké konštrukcie s dobrou akumulačnou schopnosťou reagujú na zmenu vonkajšieho prostredia pomaly, dlho im trvá, kým sa prehrejú a potrebujú na to viac energie. Dokážu však teplo dlho držať a postupne uvoľňovať do interiéru. Naopak, dom s konštrukciou z vyľahčených alebo vnútorne izolovaných prvkov sa rýchlo vykúri, ale aj rýchlo vychladne. Tepelnú zotrvačnosť stavebnej konštrukcie treba zohľadniť aj pri výbere spôsobu vykurovania.
Zateplené steny novostavieb majú celý rad technických výhod oproti jednovrstvovým stenám, v mnohých prípadoch sú ekonomicky výhodnejšie a pri pasívnej stavbe aj nevyhnutné.
(Foto Knauf)
Tepelné mosty
Prácnosť výstavby súvisí aj s detailmi. Čím jednoduchšie sú, tým rýchlejšia a aj lacnejšia je stavba. Pri nezatepľovanom murive je veľa miest – tepelných mostov –, ktoré stenu oslabujú. Minimalizovať ich možno komplikovanými detailmi. Problém nastane, ak sa na stavbe nedodržia. Zateplenie často dokáže zachrániť chyby pri murovaní a poprekrýva kritické tepelné mosty, ktoré vznikajú napríklad pri prechode steny na základ, v maltových škárach alebo pri sekaní tehál. Vyššia a vyrovnanejšia teplota na vonkajšom povrchu zníži riziko porúch povrchových úprav konštrukcií.
Izolácia chráni keramickú tehlu pred mrazom. Zateplením sa odstránia príčiny priameho zatekania dažďovej vody cez obvodovú konštrukciu. Takisto možno priaznivo ovplyvniť vlhkostný režim obvodovej konštrukcie budovy. Vhodne navrhnutá hrúbka izolácie zmenší kondenzáciu v konštrukcii, posunie rosný bod z muriva do izolačnej vrstvy a tiež zvýši vnútornú povrchovú teplotu. Vnútorná povrchová teplota je ďalšia dôležitá charakteristika vonkajších stien, ktorá hovorí o kvalite obvodovej konštrukcie. Ak povrchová teplota konštrukcie na strane interiéru klesne pod hodnotu rosného bodu, dochádza na nej ku kondenzácii. Vlhký povrch vnútornej steny je zdraviu škodlivý, pretože predstavuje ideálne prostredie na tvorbu plesní. Vonkajším zateplením sa úplne vylúči vznik týchto nežiaducich efektov.
Nosný prvok a zároveň dostatočná tepelná izolácia – hrúbka takejto konštrukcie je však značná. (Foto estav.cz)
Dôvody zateplenia
- Zateplením budovy sa zvýši povrchová teplota stien v interiéri a odstráni sa kondenzácia vodnej pary na vnútornom povrchu obvodových stien, čo znižuje riziko vzniku plesní.
- Zlepší sa tepelná pohoda v interiéri.
- Zaizolovaná stena lepšie drží teplo – nepúšťa ho do exteriéru, ale vracia ho späť do interiéru.
- Zateplenie chráni nosnú konštrukciu pred poveternostnými vplyvmi, čím sa zvyšuje trvácnosť stavby.
- Vonkajšie zateplenie podstatne znižuje v letnom období prehrievanie budovy.
- Odstránia sa príčiny priameho zatekania dažďovej vody cez obvodovú konštrukciu – možno priaznivo ovplyvniť vlhkostný režim obvodovej konštrukcie budovy.
- Vytvorením kompaktnej tepelnej vrstvy na povrchu obvodovej steny sa rovnako izolujú všetky vrstvy, ako aj tepelné mosty.
- Zateplenie je jeden z najdôležitejších aspektov, ktorý vplýva na energetickú certifikáciu budov. Takisto má priaznivý vplyv na životné prostredie – zníženie emisií pri výrobe energie.
- Pri vhodnej skladbe sa zlepšia akustické vlastnosti obvodových konštrukcií budovy.
Text: Adela Motyková
Foto: archív firiem, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 3/2018
