Znásobiť dojem z teplej podlahy možno komfortným podlahovým vykurovaním. To sa čoraz častejšie stáva súčasťou domácností. Ide o nízkoteplotné kúrenie, ktoré šetrí náklady a zabezpečuje tepelnú pohodu bez zbytočného vírenia prachu. Podľa teplonosného média rozlišujeme dva systémy podlahového vykurovania – teplovodné alebo elektrické.
Pod aký typ podlahy možno položiť podlahové vykurovanie?
Na podlahové vykurovanie možno položiť všetky podlahové krytiny, ak to dovoľuje ich výrobca. Vybrať si môžete akúkoľvek podlahovú krytinu, či už keramickú dlažbu, prírodný kameň, textilnú alebo PVC krytinu. Výnimkou nie sú ani drevené alebo laminátové parkety.
Konštrukčná výška moderných drevených podlahovín je dimenzovaná na nízky tepelný odpor. Drevo výborne akumuluje teplo a krytina si tak uchováva príjemnú teplotu aj po vypnutí podlahového kúrenia.
Najnižším tepelným odporom disponujú drevené podlahy z dyhovaných lamiel s konštrukčnou hrúbkou 7 mm. Pozor však na dreviny buk alebo kanadský javor – sú náchylnejšie na zmeny teplôt a vlhkosti. Podlahy s olejovaným povrchom treba naolejovať pred a po skončení vykurovacej sezóny. V prípade, že zvolíte elektrické vykurovanie pod keramickú dlažbu, sú vhodné vykurovacie okruhy a rohože – vykurovacie vodiče sú umiestené priamo pod dlažbou, a to vo vrstve flexibilného lepidla.
Dôležitým ukazovateľom pri výbere vhodnej podlahovej krytiny na podlahové vykurovanie je hodnota tepelného odporu. Použitá krytina by mala mať odpor max. 0,15 m² (K/W). Všeobecne platí, že čím má krytina menší tepelný odpor, tým viac tepla bude prepúšťať do priestoru.
Teplovodné podlahové vykurovanie
Pri teplovodnom podlahovom vykurovaní je teplonosným médiom teplá voda, ktorá sa rozvádza pomocou siete vytvorenej z plastohliníkových rúrok do jednotlivých miestností, pričom každá miestnosť tvorí samostatný okruh. (Pri väčších plochách, ako je napríklad obývacia izba spojená s jedálenskou časťou je lepšie inštalovať už dva okruhy, tak sa vyhneme tepelným stratám a nedokúreniu celého priestoru.)
Najčastejšie sa podlahové vykurovanie vyhotovuje mokrým spôsobom. Vykurovacie rúrky sú uložené v betónovom potere priamo nad tepelno-zvukovou izoláciou. Betónový poter musí byť kvalitný a rovnako kvalitne vyhotovený, treba počítať aj s jeho dĺžkovou rozťažnosťou a zmrašťovaním.
Pri plochách väčších ako 40 m2 a jednej dĺžke viac ako 8 m je nevyhnutné plochy dilatovať – tak sa zabráni vzniku trhlín. Dilatačné škáry musia byť aj v každom dverovom otvore (projekt stavby by mal teda obsahovať aj plán dilatácií). Na poter potom možno lepiť vybraný typ podlahy.
Celý priestor sa rozdelí na jednotlivé okruhy (chodba, kuchyňa, kúpeľňa atď.), pričom tieto okruhy možno regulovať zmenou prietoku vody v danom okruhu. Na reguláciu teploty slúžia termostaty – manuálne alebo digitálne s rôznymi režimami časovania. Najbežnejšie sa však používajú manuálne termostaty, pretože sú najjednoduchšie, pričom ich dokáže ovládať aj menej technicky zdatná osoba. Bez ohľadu na typ termostatu treba počítať s istým reakčným časom, kým budete cítiť teplo.
Zdrojom tepla pri podlahovom vykurovaní býva najčastejšie plynový kotol (jeho životnosť býva výrobcami uvádzaná 15 až 20 rokov), prípadne tepelné čerpadlo.
Elektrické podlahové vykurovanie
Pri elektrickom podlahovom vykurovaní je zdrojom tepla elektrická energia pôsobiaca prostredníctvom termokáblov. Ich životnosť uvádzaná výrobcom je 40 až 50 rokov. V praxi sa veľmi osvedčilo pre jeho rovnomerné šírenie tepla po celom povrchu podlahy – teplotný profil sa tu najviac približuje k ideálnemu vykurovaniu. Účinnosť premeny elektrickej energie na tepelnú je 100 %. Elektrické podlahové vykurovanie nevyžaduje vysoké investičné náklady, keďže netreba investovať do kotla, technickej miestnosti alebo plynovej prípojky.
Elektrické podlahové kúrenie môžeme v zásade rozdeliť na hlavný vykurovací systém a doplnkové temperovanie podlahy. Podlahový vykurovací systém riadia elektronické termostaty, ktoré podľa potreby môžu využívať zabudovaný priestorový alebo externý podlahový teplotný snímač. Najmodernejšie systémy podlahového kúrenia sú natoľko inteligentné, že sami regulujú jeho intenzitu bez výrazných výkyvov.
Doplnkové podlahové vykurovanie – temperovanie podlahy sa najviac využíva v kúpeľniach na zabezpečenie komfortu, aký poskytuje teplá podlaha. Na tento spôsob vykurovania sú vhodné vykurovacie rohože (s hrúbkou len 2 až 3,5 mm). Rovnako ako pri hlavnom, aj pri doplnkovom vykurovaní je potrebný termostat.
Inštalácia tenkých vykurovacíh (temperovacích) rohoží je v porovnaní s inštaláciou termokáblov jednoduchšia.
Dôležité rady
Ešte pred kladením systémovej dosky (a celkovo podlahového kúrenia) sa oplatí vedieť, kde budú vstavané skrine, práčka, kuchynská linka, chladnička. Jednak by sa zbytočne predražovala realizácia – tieto plochy je zbytočné vykurovať, a jednak nábytok a spotrebiče by sa zbytočne prehrievali. To by malo za následok uvoľňovanie škodlivín do ovzdušia, ako aj poruchy tepelnej poistky pri elektrospotrebiči. Preto je dôležité poznať umiestnenie hlavných kusov nábytku už pred inštaláciou podlahového kúrenia.
Pri plochách väčších ako 40 m2 a jednej dĺžke viac ako 8 m je nevyhnutné plochy dilatovať – tak sa zabráni vzniku trhlín, takisto dilatačné škáry musia byť v každom dverovom otvore (projekt stavby by mal teda obsahovať aj plán dilatácií) či pod kozubom, ak je v projekte.
Pri veľkých zasklených plochách (francúzske okná, zimné záhrady a podobne) alebo vchodových dverách sa ukladanie (rozstup) rúrok v systémovej doske zhusťuje, zatiaľ čo v ostatnej časti miestnosti stačí väčší rozstup.
Rozdeľovač pre teplovodné podlahové kúrenie je vybavený prietokomermi s indikátorom prietoku a termoregulačným ventilom na každom okruhu tak, aby bolo možné regulovať každý vykurovací okruh samostatne.
Text: redakcia :: Foto: isifa/Shutterstock
