Pergola na balkóne poskytne tieň a bonusom môžu byť aj chutné plody ako zo záhradky

Zdieľať 11. 07. 2019

Urobiť si pergolu obrastenú okrasnými a úžitkovými rastlinami na chate je bežná vec. Čo nám však bráni vytvoriť si ju na balkóne či lodžii obytného domu?

Praktická pergola na balkóne

Ide síce o menej obvyklé, ale zato originálne riešenie, ktoré okrem okrasnej funkcie bude navyše prinášať chutný úžitok, samozrejme, ak pergolu necháme obrásť vhodnými rastlinami. Tá v lete zároveň poslúži na južnej strane domu ako vítané zatienenie balkóna. Najprv si musíme zistiť únosnosť balkóna, aby sme vedeli, nakoľko ho môžeme bezpečne zaťažiť.

Dôležitá je aj veternosť prostredia, jeho orientácia na svetové strany a dostatok slnečného svetla. V záveternom prostredí si môžeme dovoliť vysunúť pergolu ďalej od steny domu, naopak, vo veternejšom prostredí ju budeme viazať viac k stene domu, prípadne sa pergolového typu konštrukcie vzdáme a vytvoríme iba nosnú mriežku upevnenú na stene – bude lepšie odolávať veterným poryvom.

Prihnojovanie

Neznamená to prekrmovať rastliny chémiou. Dávame prednosť biohnojivám. Prihnojujeme každé 2 až 3 týždne. Výsadbový substrát by nikdy nemal byť presýtený chemickými hnojivami, lebo tie poškodzujú čerstvé koreňové rany vzniknuté skracovaním koreňov pri výsadbe. Potom sa zle hoja, a tým sa brzdí aj ich zakoreňovanie. Preto asi 5 týždňov po výsadbe dreviny neprihnojujeme. Jarné prihnojovanie môže obsahovať o niečo viac dusíka, prípadne i fosforu, koncoletné zasa viac draslíka podporujúceho vyzrievanie dreva a mrazuvzdornosť.

Zavlažovanie

Substrát zavlažujeme zvrchu obyčajne ráno, aby bol minimálny rozdiel medzi teplotou vody a substrátom, teda aby rastliny neutrpeli teplotný rastový šok (pri veľkých výkyvoch vlhkosti substrátu zrejúce plody často praskajú a plesnivejú). Pri polievaní sa snažíme nezmáčať listy rastlín, aby sme nevytvorili podmienky na rozvoj chorôb. Závlahová voda by mala byť odstáta, preslnená, prevzdušnená, mala by mať približne rovnakú teplotu ako substrát.

Ideálna je dažďová voda, ale nie v priemyselnom centre, kde je dážď kyslý a zamorený exhalátmi. Ak používame na zavlažovanie vodovodnú vodu, dobré je napustiť ju deň pred závlahou do zásobnej nádržky. Požiadavku maximálnej rovnomernosti zavlažovania rastlín, ale aj ich dlhodobého zavlažovania bez našej prítomnosti (víkendové, dovolenkové cesty) dosiahneme poloautomatickým alebo automatickým zavlažovacím systémom.

Kyslosť substrátu

Jeho hodnota pH je veľmi dôležitá, ovplyvňuje prístupnosť pôdnych živín k pestovaným rastlinám, čo vplýva na ich rast, odolnosť proti chorobám a úrodnosť. Bežné dreviny i zeleniny potrebujú kyslosť pH 6 až 7,5. Zavlažovaním a prihnojovaním substrátu sa mení aj jeho kyslosť, preto je vhodné raz za 5 mesiacov urobiť test pH.

Pri prekyslenom substráte treba odobrať jeho vrchnú časť a nahradiť ju drveným vápencom alebo opačne, pri silne alkalickom substráte pridať navrch substrátu vrstvu kyslej rašeliny. Bežná záhradná pôda nemôže nahradiť kvalitný nádobový substrát. Môžeme tým síce ušetriť, no riskujeme nielen prosperitu, ale často aj život vysadených drevín.

Prečítajte si tiež

Vlastná záhrada? Na balkóne, či terase sa stane realitou

Ako si efektívne zatieniť terasu a balkón

Ako využiť každý kúsok pôdy na balkóne?

Do substrátu vo väčších nádobách môžeme osadiť okrasné alebo úžitkové rastliny. Druh substrátu, najmä jeho kyslosť, i používané hnojivá však musia vyhovovať nielen stromčeku, ale aj rastlinnej podsadbe. Pomocou podsadby môžeme ochrániť dreviny pred niektorými škodlivými činiteľmi. Napríklad proti monílii ovocia je účinný chren, cesnak a pažítka; proti voškám kapucínka, levanduľa, saturejka, nechtík, šalvia, trebuľka a materina dúška; proti hrdzi ríbezlí palina pravá; proti mravcom levanduľa, nechtík, kapucínka či trebuľka.

Kapucínka ťahavá (Tropaeolum peltophorum)

Je dekoratívna kvetom i listami, okrem toho je veľmi chutná v šalátoch, ale aj liečivá, a je nenáročná.

Čiernooká Zuzana (Thunbergia alata)

Dorastá do výšky 2 až 3 m, bohato oranžovo kvitne, je nenáročná.

Ruža popínavá (Rosa)

Rôzne odrody, ktoré počas vegetácie bohato kvitnú (napríklad ‚Santana’, ‚Kletter Star’, ‚Dune’), by mali byť mrazuvzdorné.

Olovník (Plumbago auriculata)

Kvitne modro a bohato celé leto.

Klematis (Clematis)

Rôzne druhy a odrody, najmä tie, ktoré opakovane kvitnú. Dôležité je, aby bol koreňový kŕčok zatienený, napríklad podsadbou nižších rastlín.

Jahody

Popínavé druhy s farebnými kvetmi, ktoré dávajú nielen bohatú úrodu, ale sú i dekoratívne.

Zlatožltý jazmín (Jasminum humile)

Nádherná žlto kvitnúca voňavá popínavka so zlatožltými kvetmi; prezimovať ju však musíme v bezmrazej miestnosti.

Proti prehrievaniu nádob

Výsadbové (zväčša plastové) nádoby s rastlinami môžeme vsadiť do väčšej nádoby a medzeru medzi vyplniť ľahším keramzitom alebo kúskami polystyrénu.

Úžitkové rastliny, ktoré možno využiť na vytvorenie tieňa na balkóne

Vinič

Vhodné sú hlavne skoršie zrejúce odrody, ktoré sú odolné proti škodlivým činiteľom, takže potrebná ochrana je minimálna.

Černice

Odrody bez tŕňov, ktoré bohato rodia, netrpia chorobami, ľahko sa ošetrujú, rodia veľmi chutné ovocie a pôsobia veľmi dekoratívne.

Schizandra čínska

Táto sibírska rastlina je odolná proti mrazom i škodlivým činiteľom. Krásne vynikne na pergole.

Kivi

Ide síce o teplomilnejšie ovocie, ale dnes sú už u nás dostupné odrody vhodné aj pre naše teplejšie oblasti; pre dobré opelenie a úrodu je vhodné vysadiť spolu samicu i samca. Jeho rez aj tvarovanie sa veľmi podobajú viniču. Na pergole pôsobí veľmi dekoratívne.

Mohlo by vás zaujímať: Kivi: Pochádza zo subtropického pásma, ale pestovať sa dá aj u nás

Ťahavá fazuľa

Bohato rodí struky nazeleno, ale i nasucho, je rýchlorastúca a dekoratívna svojím bohatým olistením a farebne výraznými kvetmi. Pestuje sa naozaj veľmi jednoducho, navyše, je to zdravá a výživná strukovina.

Ťahavý hrach

Niektoré odrody dosahujú výšku aj 2 m, samozrejme, na balkónové pestovanie k zábradliu sú vhodné nižšie druhy. Mladý hrášok je veľmi chutný, plný vitamínov, pochutia si na ňom najmä deti.

Prezimovanie drevín vysadených v nádobách

Korene drevín sú citlivejšie na mráz a práve toto môže byť problém pri ich prezimovaní. Pôsobenie teploty pôdy na rastliny musíme spájať s vlhkosťou pôdy. Na rastliny pôsobia škodlivejšie nadmerné letné teploty, ak je pôda suchá. Naopak, mrazuvzdorné rastliny sú odolnejšie proti mrazom v suchšej pôde. Vytvorenie ľadu v zamokrenej pôde totiž roztrhá živé pletivá v koreňoch. Keďže v zime je problematické zavlažovať rastliny v nádobách, ich nadzemné časti musíme chrániť pred zimnými vysušujúcimi vetrami vhodnou vzdušnou zábranou, aby dreviny nevyschli.

Ďalšou možnosťou je chrániť povrch pôdy pred vysúšaním mulčovaním. Voľnokorenné stromčeky vysádzame do nádob zásadne na jar, aby sa cez vegetáciu dobre zakorenili. Počas vegetácie sa snažíme zvýšiť mrazuvzdornosť stromčekov tak, že ich neprehnojujeme dusíkom, len mierne zvýšime dávky draslíka. Nádoby s vysadenými stromčekmi, ktoré sú voľne rozmiestnené na terase, ľahšie premŕzajú, preto ich premiestnime k stene domu. Výsadbové nádoby môžeme obtočiť fóliou a do priestoru medzi nádobami a fóliou nasypeme nahrubo drvený polystyrén či slamu. Individuálne môžeme jednotlivé nádoby obaliť slamenými rohožami či bublinkovou fóliou, do priestoru medzi fóliou a nádobou takisto napcháme nahrubo drvený polystyrén.

Nadzemnú časť, najmä mladých stromčekov alebo citlivejších druhov, môžeme ešte zabaliť do viacvrstvového odolného papiera a celý zábal zabezpečiť proti prevráteniu vetrom. Dobré je, keď výsadbové nádoby nestoja priamo na premrznutom betóne, ale sú od neho aspoň čiastočne izolované drevenou doskou. V predjarí a na jar je dôležité, aby sme nadzemnú časť stromčekov odbalili skôr, ako sa vyššou teplotou zaparia, a aby sme hneď potom zavlažili rozmrznutý a preschnutý substrát.

Akú nádobu na balkón vybrať?

Výber nádoby závisí od vlastného vkusu. Aby rastliny prosperovali, je dôležité, aby sa nádoby na slnku čo najmenej prehrievali, inak by korene mohli trpieť a substrát by rýchlejšie vysychal. Tiež by mali byť mrazuvzdorné a na dne musia mať odtokový drenážny otvor. Z praktického hľadiska je dobré, ak sú väčšie nádoby vybavené kolieskami – ľahšie sa potom premiestňujú.

Hlinené vypaľované nádoby

Tradičné kvetináče sú buď s glazúrou, alebo bez nej; neglazované lepšie „dýchajú“, ale substrát v nich zasa rýchlejšie vysychá; pred prvým použitím je dobré ich namočiť do vody; nie sú ani nerozbitné, ani mrazuvzdorné; drahšie terakotové výrobky z oblasti Stredomoria sú obyčajne pevnejšie i mrazuvzdorné.