Pestujeme jahody v záhrade, na balkóne aj v interiéri

Remontantné jahody

Popri raz rodiacich jahodách existujú tzv. remontantné, teda jahody opakovane plodiace počas roka. Po malej prestávke po prvej jarnej úrode začnú rodiť znovu a kvitnú a rodia až do mrazov. Využívajú sa aj v oblastiach, kde prvý jarný kvet zvyčajne zlikvidujú jarné mrazíky. Z odrôd odporúčame ’Albion‘, ’Aromas‘, ’Calypso‘, ’Diamante‘, ’Everest‘, ’Evie II‘, ’Evita‘, ’Fresh‘, ’Gaviota‘, ’Gento‘, ’Charlotte‘, ’Lidka‘, ’Malling Pearl‘, ’Mara de Bois‘.

Remontantné jahody prvý raz zarodia na začiatku leta (podobne ako raz rodiace jahody, ale v menšom množstve – o jednu tretinu až polovicu). Po krátkej prestávke začnú kvitnúť a rodiť znova, a to až do mrazov. Aby sme ich zbytočne nevysilili a umožnili posledným plodom pred zimou dobre dorásť a dozrieť, tak začiatkom októbra vyštípeme všetky kvety i malé plôdiky, ktoré by už do zimy nedozreli. Ak máme možnosť prekryť jahodovisko na jeseň priesvitným prenosným tunelom, napríklad z polyetylénovej fólie na ľahkej konštrukcii, tak vyštipovanie kvetov odložíme až na koniec októbra s tým, že záhon prekryjeme ochranným tunelom v polovici septembra.

Pred zimou je veľmi dôležité vyčistiť remontantné jahodovisko od plesnivých a nedozretých plodov, chorých listov, ale i neduživých a napadnutých rastlín. Nevyhnutné je prihnojiť ho a namulčovať kompostom alebo kompostovacou rašelinou – tak chránime korene pred namrznutím. Pred holomrazmi ich treba chrániť prekrytím čečinou. Tieto jahody nechávame na jednom stanovišti rodiť len 2, maximálne 3 roky.

Ťahavé jahody

Ďalším novodobým druhom jahôd sú ťahavé, presnejšie previsnuté jahody. V skutočnosti sa neťahajú, lebo nemajú žiadne príchytky, a ich poplazy sa neotáčajú okolo podpery ako napríklad fazuľa. Musíme ich priväzovať k podpere alebo ich nechať voľne visieť. V mnohom sa podobajú na remontantné odrody, len na ich odnožiach sa už zakrátko po vyrastení ukážu kvety aj plody. Z hrantíka či zo závesného košíka potom visia k zemi zeleno-červené plodiace jahodové girlandy.

Po poslednom zbere pred zazimovaním odstránime všetky poplazy a materské rastliny založíme do pôdy a prekryjeme čečinou. Ťahavé jahody však môžeme prezimovať aj v zimných záhradách, zasklených verandách alebo za oblokom v byte. Tieto jahody sa však dobre uplatnia aj pri klasickom pozemnom pestovaní, keď ich necháme v pôde zakoreniť a tak vytvoríme bohato rodiace jahodové pásy alebo aj jahodovú lúčku. Previsnuté jahody lepšie prosperujú v aspoň prechodnom miernom zatienení a vo vlhkejšom vzduchu – tak sa zmierni nadmerné odparovanie vody. Aby ozaj netrpeli suchom, je veľmi výhodné dodávať im potrebnú vodu priebežne, napríklad kvapkovou závlahou. Dôležitá je aj tekutá výživa, ako i mimokoreňové hnojivé postreky.

Prečítajte si tiež

Zmestia sa aj do malej záhrady či na balkón. Prečo by ste sa mali dať na pestovanie bobuľovín?

Nahradíte ňou jablká v štrúdli. Viete, o ktorej zelenine je reč?

Poplazy týchto jahôd nikdy nevyväzujeme na kovové pletivo, ktoré sa za horúceho leta rozpáli a poškodilo by ich, až by sa nakoniec polámali. Začiatkom októbra vyštipneme všetky kvety a drobné plody – do mrazov by už nedozreli a pribrzdili by tak dozretie väčších plodov. Po poslednom zbere pred zazimovaním odstránime všetky poplazy a materské rastliny založíme do pôdy a prekryjeme čečinou.

Tip: Aj medzi jahodami existujú hybridy s označením F1, ktoré poznáme zo zeleniny, ktorých semená vznikli zámerným krížením s vybranými odrodami s cieľom dosiahnuť určité vlastnosti semenáčov. Tieto vlastnosti sa však prejavia len v prvej generácii semenáčov, ale do ďalších generácií si ich neudržia.

Mesačné jahody

Treťou zaujímavou skupinou sú mesačné jahody. Sú síce drobnejšie, ale krásne vyfarbené a chutia ako pravé lesné jahody. Ich zvláštnosťou je, že netvoria odnože, a teda ich môžeme množiť len generatívne semenami. Dajú sa dobre využiť v okrasno-úžitkových výsadbách, napríklad na lemovanie chodníkov, záhonov, na spestrenie skalky, ale i do hrantíkov a závesných košov, do nádob dierovaných zboku, sudov. Dnes je už vyšľachtená širšia škála mesačných jahôd okrem známej ’Rujany‘.

Tip na článok: Jednoduché triky, ako oživiť niekoľkodňové jahody z chladničky

Na štíhlu líniu

Jahody sú ovocie s najnižším kalorickým nábojom – 100 g obsahuje len 30 kcal. A keďže majú aj nízky obsah tuku a sodíka a pôsobia diureticky, sú vynikajúcim pomocníkom pri chudnutí a udržovaní štíhlej línie. Dobrý obsah alkalizujúcich minerálov nám pomáha odkysľovať telo, odstraňovať nadbytok kyseliny močovej, ktorá spôsobuje bolestivú dnu aj urotickú artritídu. Rozpustná vláknina v jahodách likviduje zápchu. Jahody znižujú prekrvenie žíl v portálnom systéme, a tak sú užitočné pri brušnej vodnatieľke, hemoroidoch a kŕčových žilách. Pomáhajú aj pri chorobách pečene, akou je napríklad chronická hepatitída či cirhóza. Obsah salicylanov zasa znižuje horúčku.

Balkón plný jahôd

Aj mestský balkón či terasa, ba aj hrantík na obloku sú vhodné miesta na pestovanie jahôd – aspoň v malom. Skoro na jar si vysadíme do hrantíkov alebo do zboku dierovaných nádob, prípadne do závesných košíkov kontajnerované sadenice, najlepšie viac odrôd – časť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť je remontantná a niekoľko previsnutých jahôd. Ošetrovanie, najmä zavlažovanie, nám uľahčia tzv. samozavlažovacie hrantíky. Jahody musia mať stále dostatok vody a živín, najmä ak sa pestujú v nádobách. Sadenice na balkónové pestovanie musia byť ozaj silné, dobre rozrastené s bohato založenými kvetnými pukmi.

Jahody z verandy

V mnohom sa podobá pestovaniu v skleníku. Veľkou výhodou je, že podľa potreby môžeme regulovať teplotu, prípadne i vlhkosť prostredia; navyše, rastliny môžeme podľa potreby aj prisvetľovať. To nám umožní zbierať jahody prakticky po celú zimu. Silné sadenice najmä remontantných a stále rodiacich jahôd vysádzame do hrantíkov čo najskôr v lete a necháme ich v záhrade alebo na terase dobre zakoreniť a rozrásť sa. Koncom septembra ich prenesieme do bytu a umiestnime na slnečný parapet. Okrem zálievky a prihnojovania je dobré zvlhčovať vzduch. Tu jahody dokončia svoj vývoj a začnú kvitnúť a plodiť, samozrejme, keď ich budeme ručne opeľovať, ako sme písali vyššie.

Veľmi účinnou protirakovinovou látkou nachádzajúcou sa v jahodách je polyfenolická kyselina elagová. Jedna porcia jahôd (150 g) obsahuje až 10 mg; ostatné ovocie jej obsahuje menej ako 1 mg na porciu.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 06/2020