Rozhovor s architektom: Ferdinand Leffler nielen o záhradných trendoch

jún 05, 2018
Ferdinand Leffler, záhradný architekt

Keď robíte niečo, o čom ste vnútorne presvedčení, ustojíte aj tlak okolia, najmä ak svojou prácou rúcate zaužívané stereotypy. A keďže záhrada, rovnako ako interiér, takisto potrebuje dobrý nápad, obrátili sme sa na Ferdinanda Lefflera, ktorý svojou prácou posúva a mení vnímanie záhradného umenia.

Pri realizácii záhrad nezavrhujete drevo ako prírodný materiál, ale ani betón. Máte nejaký všeobecne aplikovateľný kľúč, ktorý možno použiť pri voľbe materiálov v záhrade?

Kľúčov sa ponúka niekoľko. Prvým z nich je architektúra domu. Rád nadväzujem na materiály, ktoré sa opakujú na dome – betón na fasáde, dlažba, ktorá „pokračuje“ z obývačky na terasu. Druhým kľúčom je lokálnosť materiálov. Ak sa v okolí záhrady nachádza dobrý kameňolom, určite by som sa tam šiel pozrieť a skúsiť si vybrať priamo na mieste. Rovnako radšej siahnem po miestnom dreve ako kameni dovezenom napríklad z Indie. A tretím hľadiskom pri výbere je zamyslieť sa, ktorý materiál mám rád. Keď odpustím drevu, že po čase vonku niekde praskne, zosivie, tak si ho dám do záhrady. Ak toto nie je pre mňa, vyberiem si stabilnejšie materiály, ktoré sa menej premieňajú. Špeciálnou témou je povrch terasy, kde trávime najviac času. Aj keď mám rád veľkoformátové hladké betónové dlažby, na obytnú terasu by som si ju nedal. Nie je totiž pre mňa úplne prívetivým materiálom, po ktorom chcem chodiť bosý či ľahnúť si naň. Sem volím materiál, ktorého sa chcem dotýkať – drevo alebo kvalitnú dlažbu. Navyše, drevo má tú výhodu, že sa ani vo veľkom teple neroztopí.

záhradný architekt

Čo sa týka svietidiel, zdá sa, že s antikorom pomerne rozšíreným v záhradách sa príliš nepriatelíte. Aké alternatívy teda odporúčate?

Antikoro je veľmi praktické, vydrží. Až tak sa s ním však nepriatelím, v záhrade býva príliš výrazným prvkom, ktorý vystupuje zo zelene. Dať si do záhrady výrazné svietidlá je vlastne všeobecný trend, ktorý sa snažíme aplikovať z interiéru; v záhrade to však takto nefunguje. V interiéri je svietidlo výrazným dekoratívnym prvkom, ktorým zútulňujeme studené miestnosti. V záhrade však má byť svietidlo súčasťou zeleného pozadia záhrady, do ktorého sa ukryje. Exteriérové osvetlenie by všeobecne nemalo byť v záhrade niečím, čo vidieť. Schovajte ho pekne do výsadieb.

Vo svojej knihe píšete, že v každej záhrade sa dá nájsť priestor na otvorené ohnisko. Zdá sa, že ide o vašu srdcovku…

Áno, trikrát áno. Som strelec, oheň mám rád. Oheň je fantastická vec, ktorá ide vlastne proti dnešnému systému, ktorý hovorí, že za všetko v živote sa musí platiť. Oheň nič nestojí a rovnako aj ohnisko môže stáť nič alebo iba zopár drobných. Posedenie pri otvorenom ohnisku zbližuje, teplo a svetlo plameňov otvára naše srdcia… a aj duše.

Ferdinand Leffler, záhradný architekt

Keď hovoríme o pestovaní vlastného ovocia a zeleniny či aspoň byliniek, obľubu si získavajú vyvýšené záhony. Prečo?

Vyvýšené záhony mám v záhrade rád hneď z niekoľkých dôvodov. Aj keď nie sú úplne vypleté, vyzerajú stále upravene, čisto. Navyše, je to drobná architektúra, ktorá dokáže záhradu „zabývať“. A ak máte problémy s chrbticou, krížami, môžete si vybudovať vyššie záhonky, minimálne 80 cm vysoké, a tak si spríjemniť starostlivosť o ne a neochudobňovať sa o radosť zo záhradkárčenia ani vo vyššom veku. V jarnom období tiež oceníte, že vyvýšené záhony sa rýchlejšie prehrievajú a zelenina v nich dobre rastie.

„Vyhýbam sa vodným prvkom, ktoré sú na efekt. Každý z nich by vám mal umožniť aspoň omočiť si chodidlá, urobiť zopár krokov v studenej vode alebo si dať vychladiť fľašu prosecca.“ Pri vodných prvkoch v záhrade spájate estetiku s praktickosťou, funkčnosťou. Naopak, pri bazénoch preferujete, keď sú umiestnené tak, že sú doslova obklopené väčšími listnatými stromami, čo však nie je veľmi praktické… Kedy sa oplatí porušiť nepísané pravidlá praktickosti?

Ferdinand Leffler, záhradný architekt

Oplatí sa to v momente, keď nám efekt a pocit, ktorý z daného vodného prvku v záhrade dostaneme, preváži nad nepohodlím, ktoré si tým prinášame. Je to subjektívne. Keď budem celý rok nervózny z toho, že mi do bazéna padajú listy, tak si k nim stromy jednoducho nepritiahnem. Ak mi pohľad na farbiacu sa korunu a vo vetre tancujúce vetvy každodenne učaruje natoľko, že si lístie na hladine nevšímam, je takisto rozhodnuté. Ja patrím k tej druhej skupine. Nechcem sa celý život pozerať na statický ihličnan, neprekáža mi občas siahnuť sieťkou na hladinu jazera a pozbierať nálety. A takisto mi neprekáža, keď sa spokojne hojdajú na hladine.

V knihe viackrát spomínate pojem daybed. Ide o jeden zo súčasných záhradných trendov?

Trendom by som nazval leňošenie v záhrade. Sem nepatrí len daybed, ale aj hamaky. Ponorím sa hlbšie do záhrady a nepostávam, ale plne relaxujem, doslova sa vypnem v tieni korún stromov. Nemusím priamo v niečom ležať, stačí mi aj kúsok trávnika, na ktorom sa spokojne rozvalím, pretože viem, že ma neuvidí sused ani manželka. Vonkajšie textilné materiály natoľko pokročili, že sa už ani nemusíme trápiť tým, či sme matrace alebo vankúše skryli pred dažďom. Celú sezónu ich môžeme bez problémov nechať vonku – po daždi a rannej rose rýchlo vyschnú.

Ferdinand Leffler, záhradný architekt

Medzi vaše srdcové záležitosti podľa všetkého patria záhradné lavice – neváhate ich umiestniť v záhrade aj niekoľko, dokonca tvarovo odlišných. Dá sa to bez toho, aby tá „odlišnosť“ nerušila koncept záhrady?

Samozrejme, vtip je v tom, že jednotlivé lavice spolu vizuálne v záhrade nekomunikujú. Každú si nachádzam v inej vonkajšej „izbietke“. Nie je dobré pozerať sa naraz na dve a viac lavíc. Takisto každá môže plniť v záhrade inú funkciu. Jedna je farebnou pointou v záhrade, na ktorú sa rád dívam z terasy a občas si na nej posedím. Druhá je praktická, pohodlná, napríklad vedľa detského pieskoviska, odkiaľ zasa každý deň dohliadam na malých neposedníkov. A tretia môže slúžiť na víkendovú popoludňajšiu kávičku. Okrúhla lavica ukrytá v tieni stromu ma zasa v spomienkach navracia späť do babičkinej záhrady.

Ferdinand Leffler, záhradný architekt

Ferdinand Leffler, záhradný architekt

Obrazy či sochy zvykneme vystavovať na obdiv, vy tvrdíte, že umeleckému prvku v záhrade viac pristane, keď je skrytý na intímnejšom mieste. Ako si vysvetliť tento paradox (tak sa javí na prvý pohľad)?

Väčšina sôch prináša pocit, že ich chceš a máš si ich užiť ty sám, pre seba. Ale sú aj sochy, ktoré sú exhibicionistky, ktoré potrebujú byť vystavené a obdivované. Napríklad červené žraloky Michala Gabriela, tie nikde neutajíte. Naopak, decentné vertikály si vyžadujú ambientnejší priestor – potrebujú byť objavené.

Ferdinand Leffler, záhradný architekt

Na japonské záhrady máte vyhranené názory, s ktorými väčšina majiteľov záhrad v tomto štýle nebude súhlasiť…

Je to jednoduché. Japonská kultúra je silná a hlboká, veľmi premyslená, taká problematika si zasluhuje celoživotné štúdium. A tiež rešpekt. Dať si do záhrady len tak červený lampáš a javor je neúcta k hĺbke tohto umenia, je to príliš zjednodušujúce. Sad s rozkvitnutou lúkou alebo lipa pred chalupou – to je zen našej krajiny. Myšlienkovo aj materiálovo sú nám oveľa bližšie. Ak je však niekto karatista, džudista či bonsajista, teda niekto, koho životom japonská kultúra prerastá, potom chápem, že v jeho záhrade majú takéto prvky svoje miesto. To je skutočné a absolútne to rešpektujem.

Sklo ma v záhrade baví, tvrdíte vo svojej knihe. Aké sú možnosti jeho uplatnenia v záhrade, keďže ide o povedzme trochu netradičný materiál v záhradnej tvorbe?

Sklo je dizajn, prekvapenie. Napadajú mi práce s umením, záhrade pristanú rôzne sklené dekorácie. Dobre sa dá pracovať aj s farebným sklom. Príťažlivý je kontrast zelene a skla. Bohužiaľ, sklu sa prisudzujú kvality, ktoré nemá. Architekti si myslia, že sklené zábradlie vyzerá neviditeľne, ale opak je pravdou. Keď sa doň oprie slnko, je omnoho väčšou bariérou ako subtílna kovová tyčovina obrastená zeleňou.

Ferdinand Leffler

Ferdinand Leffler – záhradný ateliér Flera, www.flera.cz

Ferdinand Leffler je neprehliadnuteľná osobnosť domácej českej a zahraničnej záhradnej architektúry. Je zakladateľom ateliéru záhradnej tvorby Flera a spoluzakladateľom galérie súčasného sochárstva Flera Gallery. So svojím tímom realizuje súkromné a verejné zákazky v Českej republike, na Slovensku, v Rakúsku, Kanade či africkom Zanzibare. Ateliér Flera je držiteľom niekoľkých prestížnych ocenení súťaže Zahrada roku. Je tiež moderátorom úspešného televízneho seriálu Ferdinandovy zahrady a autorom knižnej novinky Žijte ve své zahradě.


Pripravila: Martina Deríková
Foto: Flera
Zdroj: časopis Pekné bývanie 5/2018

Komentáre