Veľký špeciál: Všetko, čo potrebujete vedieť o jesennom vysádzaní drevín

okt 18, 2019

Jeseň je vhodné obdobie na sadenie drevín. Pripomeňme si základné fakty, vďaka ktorým sa dreviny lepšie ujmú a my sa z nich budeme môcť tešiť dlhé roky.

Prečo je lepšie vysádzať na jeseň?

Jeseň, aj keď si mnohí myslia, že je to práve jar, je snáď najdôležitejším obdobím na tvorbu dizajnu v záhradách a s ním spojenú výsadbu drevín. Je to z dôvodu, že v posledných rokoch jar nastupuje sprudka a trvá len veľmi krátko, kým nastúpia horúčavy, ktoré so sebou prinášajú extrémne vysoké teploty spojené s dlhotrvajúcim suchom. Rastliny v takýchto podmienkach trpia, dochádza k ich úhynu, a preto by sme sa mali s výsadbami zamerať radšej na jesenné obdobie. Predídeme tak zbytočným stratám a vysokým nákladom, ktoré sú spojené so zavlažovaním a opakovanou výsadbou.

Čo je dobré zistiť o záhrade skôr, než si vyberieme jednotlivé druhy drevín?

  • Aký typ a druh pôdy máme? Je pôda kyslá, zásaditá, piesočnatá či ílovitá?
  • Aká je orientácia pozemku na jednotlivé svetové strany?
  • V akej nadmorskej výške sa nachádzame?
  • Nachádza sa na pozemku vysoká hladina podzemnej vody?
  • Prítomnosť inžinierskych sietí.
  • Zatienenosť jednotlivých plôch, prípadne prievanové miesta.

Aké typy rastlinného tovaru ponúka trh?

dreviny v kontajneroch

Vo všeobecnosti si môžeme dreviny podľa typu zapestovania rozdeliť do troch základných skupín:


Voľnokorenné dreviny

Sú to rastliny, ktoré sa u pestovateľa vykopú priamo zo zeme, majú teda obnažený koreň bez substrátu. Pri tomto type rastlín je dôležité, aby boli na určené miesto vysadené čo najskôr po vykopaní. Výsadbu takýchto drevín je nutné robiť v skorom jarnom a jesennom období ešte pred vypučaním listov, respektíve po ich opadnutí.

Škôlkované dreviny

Ide o dreviny, ktorých korene sa pravidelne v pôde orezávajú, a tak vytvárajú zahustený koreňový bal. Po vybratí z pôdy vydržia dlhšie, kým sa zasadia, no bal nesmie preschnúť. Takisto je dôležité manipulovať s rastlinou opatrne, aby sa bal nerozpadol.

Kontajnerované dreviny

Sú to rastliny v kvetináčoch. Ich výhodou je, že nemusia byť bezprostredne po zakúpení vysadené. Staráme sa o ne ako o bežné kvetináčové rastliny. Treba si však dávať pozor –najčastejšou farbou kontajnerov je čierna a z tohto dôvodu dochádza k prehrievaniu koreňov. Ak rastliny nesadíme hneď, je dobré, ak ich umiestnime na tienistom mieste.

Nezabudnite

Termín výsadby

Jeseň (v priebehu októbra, začiatkom novembra) je vhodná na výsadbu všetkých ovocných druhov. Jarný termín výsadby je aktuálny po rozmrznutí a čiastočnom oteplení pôdy koncom februára, v priebehu marca alebo začiatkom apríla – je vhodnejší pre teplomilné druhy (marhuľa, broskyňa, orech, mandľa, vinič). Na jar môžeme vysádzať a presádzať aj ostatné ovocné druhy – aj tie, ktoré sme z rozličných dôvodov, napríklad pre nevhodné počasie, nestihli vysadiť na jeseň.

Pôda

Ideálne je dreviny sadiť do pôdy v období, keď má svoju prirodzenú vlhkosť zo zrážok a nie je presušená.

Zavlažovanie

Ak sadíme počas obdobia sucha, novovysadené dreviny každý deň výdatne polievame. Dobré je pokropiť vodou aj širšie okolie.

sadenie listnatého stromu s obaleným koreňovým balom do záhrady

Dreviny s koreňovým balom

Ak sme si na výsadbu zvolili dreviny s koreňovým balom, samotný bal počas sadenia rozbaľujeme až priamo v jame, aby sme predišli jeho rozsypaniu. Ak je koreňový bal obalený prírodným materiálom, ako napríklad juta alebo ľan, nemusíme ho rozbaľovať. Stačí odstrániť prípadné úväzy, ktoré by mohli brániť rastu, a jamu zasypať aj s textíliou.

Starostlivosť

K novovysadeným drevinám sa správame tak, akoby boli zasadené v kvetináčoch. Potrebujú väčšiu zálievku a prihnojovanie ako zakorenené stromy. Takúto zvýšenú pozornosť by sme im mali dopriať počas dvoch nasledujúcich rokov, respektíve vegetačných období.

Prečítajte si aj: Skimia: Nenáročná drevina so zimným šarmom

Ako na vysádzanie drevín

1 Výkop jamy

Veľkosť kopaných jám závisí predovšetkým od veľkosti koreňa a koreňového balu. Všeobecne sa môžeme riadiť pravidlom, že kopaná jama by mala byť 1,5-krát väčšia ako koreňový bal. Toto však neplatí pri veľmi zlej kvalite pôdy. Tu platí: čím väčšia jama, tým lepšia, pričom odkopanú pôdu nahradíme kvalitnou záhradníckou. Takýmto pravidlom sa môžeme riadiť aj pri sadení kyslomilných drevín, ako sú rododendrony, azalky, hortenzie či vresovce. Pri týchto typoch drevín však nahrádzame pôvodnú zem substrátom s kyslým pH. Ak však máme pôdu v záhrade už predpripravenú skyprením, bude stačiť, keď veľkosť jám bude zodpovedať veľkosti koreňového balu.

2 Orezanie koreňov

Tento krok sa týka len prípadov, keď sadíme voľnokorenné dreviny. Skontrolujeme koreň. Často sa totiž pri vykopávaní u pestovateľa a pri preprave stáva, že časť koreňov sa poškodí. Takéto korene zrežeme až na zdravú časť, aby sme predišli zahnívaniu.

3 Sadenie a kotvenie

Keď sme si už nachystali jamy, opatrne vyberieme rastliny z kontajnerov a vložíme ich dnu. Skontrolujeme, či je hĺbka jamy správna. Dreviny sadíme vždy tak, aby pôda nesiahala vyššie, než bola rastlina pestovaná. Jedine pri voľnokorenných sadeniciach môže úroveň okolitej zeme siahať nižšie. Je to z toho dôvodu, že pri zatláčaní zeme pri výsadbe dôjde ešte k poklesu dreviny, a tak sa nedostane príliš hlboko. Skôr ako začneme zahŕňať zem, je dôležité, aby sme vyššie dreviny zakotvili, napríklad drevenými kolmi. Najčastejšie používame 3 koly, ktoré pribijeme do jamy čo najtesnejšie k balu, ale tak, aby sme nepoškodili korene. Keď už máme všetko nachystané, môžeme začať prihŕňať zem. Počas toho však nezabúdame priebežne zem zatláčať, aby sa okolo koreňov nevytvorili vzduchové bubliny. Sťažilo by to totiž ujímanie rastlín.

Prečítajte si tiež

4 Zavlažovanie

Po vysadení rastliniek je dôležité ich výdatne zavlažiť. Rastliny je dobré priam preliať, aby sa korene poriadne premočili a okolitá kopaná zem dobre sadla. Ak sme sadili veľké dreviny s hlbokým koreňom, je dobré ešte pri sadení vložiť ku koreňovému balu drenážnu rúrku, ktorá siaha až na povrch zeme. Výrazne nám to uľahčí polievanie do potrebnej hĺbky a nemusíme pri strome tráviť desiatky minút s hadicou.

5 Orezanie koruny

Táto činnosť sa zväčša viaže k voľnokorenným drevinám, ktoré nemávajú zapestovanú korunu. Preto je dôležité ju po výsadbe orezať na potrebný tvar, aby sme dosiahli správny estetický efekt, ktorý od rastliny v neskoršom veku požadujeme. Kontajnerované a balové rastliny sú už väčšinou tvarované a zapestované podľa potreby a kupujeme ich už v podstate ako hotové.

6 Uviazanie

Ak už máme všetko hotové, nezabudnime na záver stromčeky, ku ktorým sme nabíjali koly, uviazať. Uväzujeme postupne a to, či je kmeň kolmý, kontrolujeme z každej strany.

uviazanie vysadeného stromu o drevený kolík

Výnimky pri sadení

  • Ihličnaté dreviny kupujeme vždy s balom alebo kontajnerom, nikdy nie voľnokorenné. Ihličnany totiž nezvládajú šok z presadenia a veľmi skoro po vykopaní zhadzujú ihličie a hynú. Je len veľmi málo výnimiek a tie sadíme veľmi skoro na jeseň alebo neskoro na jar.
  • Rododendrony sadíme najlepšie tesne pred zakvitnutím. V tomto období je najvyššia pravdepodobnosť, že sa ujmú.
  • Druhy stálozelených listnatých drevín, ktoré môžeme sadiť bez koreňového balu, sú napríklad vtáčí zob (Ligustrum ovalifolium), hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea), prípadne vždyzelené skalníky (Cotoneaster).
  • Pri väčšine vždyzelených drevín je najlepšie, ak prvý rez koruny robíme až po zakorenení. Ak sadíme veľké, vyrastené jedince, najlepším obdobím na ich výsadbu je začiatok vegetačného pokoja, čo znamená hneď po jesennom opade listov.

Čo ak sme rastliny nestihli vysadiť do mrazov?

V takomto prípade je nutné vytvoriť tzv. zakládky, aby sme rastliny počas zimy ochránili pred mrazmi a presychaním až do obdobia jarných výsadieb. Zakládky zakladáme na zatienenom mieste, ktoré nie je vystavené vetru. Dreviny umiestňujeme do ľahkej a sypkej pôdy, ktorá nie je hrudovitá a dobre priľne ku koreňom. Ak takú pôdu nemáme, môžeme použiť iné materiály, ktoré dobre držia vlhkosť (piliny, kôru, kompost a iné). Dôležité je, aby spodná vrstva bola dobre priepustná a nedochádzalo k odhnívaniu koreňov. Rastliny kladieme čo najtesnejšie k sebe. Výnimkou sú vždyzelené dreviny. Tým doprajeme priestor, inak na jar môžu začať vyhoľovať časti, ktoré mali v zime nedostatok svetla. Ak je však zima príliš suchá, počas teplých dní bez mrazov zakládku kropíme vodou, ale len tak, aby navlhla a rastliny mali zabezpečenú rovnomernú vlhkosť. Nikdy nesmie byť premočená!

Text: Ing. Denisa Bajzíková
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie

Komentáre