Viete, ktoré dreviny vám skrášlia záhradu aj v zime?

jan 24, 2019

Zima nás často ukráti o zeleň, no sčasti si môžeme toto obdobie nahradiť výsadbou vždyzelených drevín. Verte či nie, aj na balkóne a terase.

Vždyzelené dreviny

1 Cypruštek (Chamaecyparis)

Podobá sa tuji, od ktorej sa líši guľovitým tvarom šištičiek a pozdĺžnou ryhou na šupinovitých listoch. Je vápnomilný, dobre rastie na slnku i v polotieni, dobre znáša znečistené ovzdušie. Väčšina druhov je mrazuvzdorná, len žltolisté kultivary sú chúlostivejšie. Cypruštek hrachonosný (Ch. pisifera) vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť, humóznu pôdu s prímesou vápnika a polotienisté stanovište, je úplne mrazuvzdorný. Kultivar ’Nana‘ má pomalý rast, dorastá do výšky 50 cm, takisto aj kultivar ’Squarrosa Dumosa‘. Cypruštek Lawsonov (Ch. lawsoniana) má olistenie zafarbené do modrozelena. Vyžaduje výslnné stanovište. Kultivary ’Cream Glow‘, ’Minima Aurea‘ a ’Pygmaea Argentea‘ dorastajú do výšky 50 cm.

vždyzelené dreviny

1 Cypruštek

2 Borovice (Pinus)

Sú svetlomilné, nenáročné na vlahu, rastú v hlinito-piesčitých pôdach. Borovica Banksova (P. Banksiana) je mrazuvzdorná. Kultivar ’Kysihýbl‘ má svetlozelenú farbu, po 8 rokoch dorastie do výšky 40 cm. Kultivary borovice bažinnej (P. rotundata) ’Bochánek‘ a ’Borkovice‘ po 10 rokoch dorastú do výšky 40 cm, ’Ježko‘ po 10 rokoch dorastá do výšky 15 cm – je vhodný aj do hrantíkov, kultivary ’Roman II‘ a ’Suzi‘ majú hustý, guľovitý vzrast, za 10 rokov dorastú do výšky 15 až 20 cm. Borovica čierna (P. nigra), kultivar ’Brepo‘ za 10 rokov dorastie do výšky 50 cm. Kultivar ’Low Glow‘ borovice hustokvetej (P. desiflora) za 5 rokov dorastie do výšky 30 cm.

vždyzelené dreviny

2 Borovice; 3 Jedle

3 Jedle (Abies)

Dokonale mrazuvzdorná je jedľa balzámová (A. balsamea), kultivar ’Nana‘ má zakrpatený rast, na jar je ozdobený svetlozelenými výhonmi, dorastá do výšky 40 až 60 cm. Ďalším vhodným druhom je jedľa bielokôrá (A. alba), kultivar ’Mladá Boleslav‘ dorastá do výšky 40 cm, ’Pyramidalis‘ zasa rastie v tvare úzkeho kužeľa, po 8 rokoch dosahuje výšku 60 cm. Z nižších druhov sa poobzerajte po kultivare ’TÖnisvorst‘ jedle plstnatoplodej (A. lasiocarpa), ktorý dorastá do výšky 30 cm. Takisto je vhodná aj jedľa srieňová (A. concolor) – kultivar ’Blue Saphir‘ dorastá do výšky 30 cm a kultivar ’Černošice‘, ktorý rastie guľovito a veľmi pomaly, len do výšky 15 cm.

4 Tuja (Thuja)

Väčšina druhov je u nás odolná, mrazuvzdorná. Tuja západná (Thuja occidentalis) dobre rastie na slnku i v polotieni, vo vlhších i suchších pôdach. Je odolná proti znečistenému ovzdušiu. Kultivar ’Malonyana Holub‘ dorastá do výšky 10 až 20 cm, ’Miky‘ a ’Teddy‘ do výšky 30 až 40 cm.

vždyzelené dreviny

4 Tuja; 5 Borievka

5 Borievka (Juniperus)

Existuje množstvo druhov, nie sú náročné na starostlivosť a dobre znášajú mrazy. Sú aj poliehavo a plazivo rastúce odrody pôdopokryvného typu. Z menších kultivarov borievky obyčajnej (J. communis) sú vhodné ’Corielagan‘, ’Green Carpet‘ (poliehavá forma) a ’Minima‘, dorastajúce do výšky 15 až 20 cm. Borievka poliehavá (J. horizontalis) rastie dobre na slnku i v polotieni, kultivar ’Blue Chip‘ má plazivý rast, dorastá do výšky maximálne 30 cm, výška plazivého porastu kultivaru ’Golden Carpet‘ je 5 až 10 cm. Borievka položená (J. procumbens) síce tvorí doširoka rozložitý ker, no kultivar ’Nana‘ má poliehavý, vankúšovitý hustý rast, dorastá do výšky 40 cm.

Nie je zelená ako zelená

Pri zostavovaní kompozície výsadby si treba uvedomiť, a to najmä pri ihličnanoch, že zeleň má desiatky viac či menej výrazných odtieňov – od temnej zelenej cez žiarivú jasnú zeleň až po žltkasté mladé odtiene. Takisto môže prechádzať do iných farieb, ako napríklad do modrastej, striebristej, žltkastej či zlatej. Rovnako aj vždyzelené listnáče často menia svoju letnú zelenú farbu na červeň, oranžovú či žltú (brusnica, vždyzelený ľubovník, brečtan, mahónia, cezmína, hlohyňa, skalník, jazmín, čemerica, gaultéria, bršlen, dráč). Tie vysádzame medzi ihličnany.

Zdroj: Pixabay.com

Ako si zostaviť správnu kompozíciu?

Prvou skupinou, teda hlavnými rastlinami tvoriacimi kostru celej balkónovej zimnej kompozície, musí byť skupina vždyzelených rastlín. Svojou zeleňou dokážu preklenúť hluché zimné obdobie a aj počas vegetácie, keď sa pri kvitnutí rastlín vyskytne nejaká pauza. Druhou doplňujúcou skupinou rastlín sú tzv. rastlinné pútače. Sem patria cibuľoviny kvitnúce na jar a niektoré hľuznaté rastliny, ktoré svojou žiarivou farebnosťou ihneď upútajú. Sadíme ich na jeseň do nádob spolu s drevinami. Do tretej skupiny patria najmä na jeseň a v zime kvitnúce vresovce a niektoré traviny. Sú nenáročné a výsadbu prevzdušnia.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Titulná foto: pixabay.com
Zdroj: časopis Pekné bývanie 1/2019

Komentáre