Všetko, čo potrebujete vedieť o baby šalátoch, ak ich chcete pestovať v byte

sep 17, 2020
Ako pestovať baby šaláty v byte

Väčšina bytov má balkón či lodžiu, a ak aj nie, tak určite má každý dobre osvetlené okná. To sú priestory, kde si bez problémov môžeme vypestovať „príručnú“ mladú šalátovú zeleninu.

Kedy je najvhodnejší čas na pestovanie?

Donedávna bol zeleninársky trend prevažne zameraný na dopestovanie zelenín do štádia plnej zrelosti. Po novom sa však začali na kulinárske účely hojne využívať aj mladé nedozreté listové zeleniny, najmä na prípravu jemných listových šalátov. Tento pestovateľský boom má rôzne názvy – „baby leaf“ (mladé lístky), minišalát či mesclun (šalátová zmes).

Do pestovania týchto mladých šalátikov sa môžeme pustiť aj na konci leta či začiatkom jesene. Kým príde zima, stihneme pozberať aj tri či štyri úrody. Ak ich prekryjeme fóliou, tak si na zelených lístočkoch môžeme často pochutnávať až do Vianoc.


Pestovanie baby šalátov na balkóne a v byte

Foto: IKEA

Ktorú zeleninu pestovať?

Ide o všetky hustejšie vysiate rýchloklíčiace rastliny, ktoré sa po zbere dobre regenerujú. Patria sem:

  • Všetky, aj farebné druhy hlávkových i listových šalátov, valeriánky, endívie, čakanky, špenát, mangold.
  • Ázijská listová zelenina: mizuna, čínska horčica, čínska brokolica, chryzantéma vencová, mibuna, čínska kapusta pak choi, pekinská kapusta, vietnamský koriander, perila krovitá, japonský petržlen.
  • Využiť môžeme aj tzv. prírodnú zeleninu: loboda, merlík, hviezdica prostredná, portulaka, kapucínka, nechtík.
  • Na okorenenie šalátov si môžeme dopestovať žeruchu, rukolu, bazalku.
  • Vynikajúce sú aj mladé lístky kapustovitých semenáčikov: brokolica, karfiol, kapusta, kaleráb, kel, reďkovka, reďkev, okrúhlica, cvikla.
  • Tiež sú vhodné rýchlené vňate z cibule, šalotky a zo strúčkov cesnaku.

Kde pestovať baby šaláty?

Pestovanie mladých semenáčikov je relatívne krátkodobé, preto sa rastliny uspokoja aj s nižšou hĺbkou i menším objemom substrátu. Musíme však dôsledne strážiť vlhkosť substrátu.

  1. Na pestovanie nám poslúži stena, na ktorú upevníme ľubovoľnú konštrukciu a na ňu zavesíme alebo inak pripevníme obyčajné alebo samozavlažovacie hrantíky. Chce to len trochu nápadu a tiež šikovnosti.
  2. Originálne je pestovanie zeleniny v drevených paletách, ktoré si upravíme na zvislú pestovateľskú stenu, ktorú oprieme a upevníme o stenu balkóna.
  3. Mladé šalátové listy môžeme pestovať v hocijakej plastovej či plechovej nádobe.
  4. Osvedčili sa drevené alebo plastové prepravky na ovocie, ktoré však musíme pred uložením substrátu vyložiť netkanou textíliou.
  5. Mladé šalátiky môžeme pestovať aj priamo vo vreciach, v ktorých sme zakúpili substrát. Tie položíme naplocho na podlahu balkóna a zhora vreca vyrežeme fóliu tak, aby na okrajoch vreca zostalo asi 5 cm.
  6. Samozrejme, môžeme použiť aj hrantíky upevnené na balkónovom zábradlí, ideálne sú samozavlažovacie.
pestovanie baby šalátov na balkóne v plastových košoch

Plastové koše sú veľmi praktické na pestovanie na balkóne – jednoducho sa prenášajú a premiestňujú, stačí odspodku vyrobiť otvory na odtekanie vody. Foto: IKEA

Pestovanie v hrantíkoch na balkónoch má výhodu, že rastliny nemusíme chrániť pred slimákmi ani skočkami ako v záhrade. Keďže objem substrátov v nádobách je menší a rýchlejšie vysychá, musíme sa o výsadbu starať, aby bola sústavne primerane zavlažená, ak nemáme samozavlažovací hrantík.

Ako dopestovať mladé lístky

Všade platia principiálne rovnaké pestovateľské postupy:

  • Na pestovanie je najlepšie celodenne oslnené miesto.
  • Vysievame nahusto voľným rovnomerným rozhodením semien na plochu substrátu (vhodný je špeciálny substrát na predpestovanie zeleninových priesad). Dôležité je, aby bol substrát obohatený o „vododržný“ humus. Pred výsevom substrát prevlhčíme a necháme vodu vsiaknuť. Semená prekryjeme centimetrovou vrstvou substrátu.
  • Výsev opatrne zavlažíme, aby sme semená nevyplavili, a prekryjeme priesvitnou fóliou.
  • Po vzídení semien (5 až 7 dní) fóliu odstránime. Substrát udržujeme mierne vlhký, nie premokrený.
Prečítajte si tiež

Kedy môžeme zberať

Uprednostňujeme zber tesne pred konzumáciou – kým sú čerstvé, je ich kvalita najvyššia, rovnako obsah vitamínov najvyšší a chuť najlepšia, hoci v mikroténovom vrecúšku v chladničke vydržia aj dva dni. Pri ich zbere postupujeme nasledovne:

  • Mladé zeleninové lístky začíname zberať, keď dosiahnu výšku asi 10 cm, čo býva asi 2 až 3 týždne po výseve, pri niektorých rastlinách aj skôr.
  • Veľmi hustý porast prvýkrát zberáme pretrhávaním (jednotením), čo umožní zostávajúcim rastlinám lepšie sa rozrásť.
  • Ďalšie zbery robíme podľa veľkosti strihaním najprv obvodových lístkov a rastliny necháme dorásť.
  • Rastlinky môžeme aj rad za radom ostrihať vo výške asi 3 cm nad zemou, musíme však dbať, aby sme neporušili ich rastový púčik, z ktorého listy dorastú; toto môžeme vždy po dorastení lístkov zopakovať 3- až 5-krát.
  • Tiež môžeme vytrhať celé rastliny a vysiať nové. Pri tomto spôsobe je lepšie postupovať tak, že v asi 7-dňovom intervale vysievame rastliny vždy na inú hriadku. Tak si zaistíme sústavnú čerstvú úrodu.
  • Z vňatí a listov dlhovegetačných zelenín využívame zásadne len mladšie jemnejšie časti, nesmú byť ošetrené pesticídmi. Vňate a listy využívame najmä z mrkvy, petržlenu, kalerábu, karfiolu, brokolice, červenej repy, reďkovky, cibule, cesnaku.
  • Pokiaľ možno, uprednostňujeme zber lístkov na večer po slnečnom dni, vtedy lístky obsahujú najmenej rizikových dusičnanov a najviac vitamínov – 2 hodiny predtým ich zavlažíme, aby boli šťavnatejšie.

Pestovanie baby šalátov v byte: strihanie úrody

Šalát na každú príležitosť

Dopestovanú vysokovýživnú a vitaminóznu zeleninovú biomasu vo forme mladých listových šalátikov by sme nemali využívať len ako klasickú maloobjemovú prílohu k niektorým jedlám, ale ďaleko častejšie a bohatšie – zelenina (najmä surová) by mala tvoriť aspoň 50 % skonzumovaného jedla. Vytvorme si z mladých šalátových lístkov najprv predjedlo a pridajme ho aj ako bohatú prílohu k obedu.

Môžeme z neho vytvoriť aj samostatný chod pridaním bielkovinovej zložky vo forme naklíčenej strukoviny, vajíčka natvrdo, syra, duseného kuriatka či pečenej ryby, a tak vytvoriť bohaté a zdravé bielkovinovo-zeleninové jedlo. Keď k šalátu pridáme naklíčené obilniny (najlepšie bezlepkové alebo aspoň starodávne, ako napríklad špaldu), semiačka či sacharidovú zeleninu, získame zasa zdravé sacharidovo-zeleninové jedlo. Aj miesto olovrantu či desiatej si môžeme pripraviť chutný šalátik s dresingom.

  • Mladé lístky môžeme použiť aj ako súčasť mixovaných nápojov na osvieženie, vitalizáciu, detoxikáciu i ľahké nasýtenie.

Šalát na zasýtenie

Zmiešame 3 hrste baby šalátu, na plátky nakrájané reďkovky a hrušku, na kocky nakrájaný bochník syra (ovčí, kozí, kravský), nakrájané vajíčka natvrdo, ugrilované kuracie prsia. Ako zálievku použijeme kefír ochutený cesnakom alebo chrenom a citrónovou šťavou. Posypeme slnečnicovými semiačkami.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív firiem, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie

Komentáre