Zakladáme trávnik: 6 rád ako dosiahnuť dokonalý zelený koberec

máj 02, 2019
založenie trávnika

Len málokto z nás si vie predstaviť záhradu bez zdravého a udržiavaného trávnika. Ten možno založiť dvoma spôsobmi: výsevom alebo kladením hotových trávnatých kobercov. Oba spôsoby majú svoje pre aj proti.

Odpovedal: Ing. Stanislav Verchola (záhradník – trávnikár)

1 Trávnatý koberec alebo výsev trávnika?

Nepochybnou výhodou pri založení trávnika položením trávnatých kobercov je rýchlosť. Pri tomto spôsobe možno očakávať želaný výsledný efekt v priebehu 1 až 2 dní (závisí od veľkosti plochy). Potrebná je však predchádzajúca dôkladná príprava pozemku (postrek totálnym herbicídom, odstránenie starého trávnika, vyčistenie od rastlinných zvyškov alebo starého trávnika, navezenie zlepšovacieho substrátu, zapracovanie substrátu, jeho urovnanie, jemná príprava vrchnej vegetačnej vrstvy, položenie siete proti krtom). Nevyhnutnosťou je vopred inštalovaný závlahový systém s dostatočným prekrytím jednotlivých postrekovačov. Zámer polievať trávnik ručne hadicou nie je vhodný, keďže takto sa nezabezpečí rovnomerné zavlažovanie a trávnik je vystavený zbytočnému stresu (áno, aj trávnik môže trpieť stresom). Navyše, trávnik má slúžiť nám a nie my jemu. S uvedeným spôsobom zakladania je spojená vyššia cena v porovnaní s výsevom.

výsev a zakladanie trávnika

1 Rovnomernosť pri výseve trávneho osiva zabezpečí vozík. Kladenie trávnatých kobercov
2 Pásy trávnatého koberca sa kladú na urovnanú a jemne pripravenú plochu bez výrazných nerovností, rastlinných zvyškov, kameňov a hrúd. Trávnik sa lepšie zakorení. Akékoľvek nerovnosti sa neskôr prejavia pri kosení. Pásy sa ukladajú tak, aby nasledujúci trávnatý pás nezačínal a nekončil v rovnakej línii ako pás v predchádzajúcom rade. Podstatné je dôkladné natlačenie jednotlivých pásov k sebe, aby medzi nimi nevznikali medzery (dôsledkom potom môžu byť zaschnuté a prepadnuté okraje jednotlivých pásov). Podľa počasia je potrebné už v priebehu kladenia alebo hneď po ukončení pokladania trávnik dôkladne poliať až preliať a následne povalcovať.

Dôvodom, prečo použiť pri zakladaní výsev, môžu byť teda nižšie náklady. Nároky na prípravu pôdy sú však pri výseve vyššie, keďže musí byť vytvorené vhodné prostredie na vyklíčenie osiva. Časové hľadisko (dosiahnutie výsledného efektu) sa predlžuje z dní na mesiace. Tento typ trávnika si vyžaduje oveľa dôslednejšiu následnú starostlivosť (zabezpečenie dostatočného zavlaženia, hrozí nebezpečenstvo odviatia vetrom, postupné „zapestovanie“ súvislého a hustého porastu). Za hlavný nedostatok výsevu by som však v našich podmienkach označil ťažšiu dostupnosť kvalitného osiva a zloženie trávnych zmesí. Už samotné označovanie (športová, golfová, parková) často nezodpovedá druhovému a odrodovému zloženiu. Aj keď druhová skladba je vhodná alebo viac-menej vhodná (vhodné použitie a pomer lipnice lúčnej, mätonohu trváceho, kostravy červenej, kostravy rákosovitej a lipnici nízkej), kvalita použitých odrôd je často priemerná až podpriemerná. Pri nedostatočnej znalosti vhodnej druhovej skladby a jednotlivých odrôd sa potom môže stať, že sa zákazník čuduje, aká tráva mu to vyrástla, ako slabo mu vyrástla, v akej farbe, hrúbke listu, celkovej štruktúre – jednoducho, výsledkom je nevzhľadný trávnik. Umením je určite aj vhodné zvolenie zmesi na príslušné stanovište – tak, aby druhy a odrody trávnika čo najlepšie prosperovali v daných podmienkach.

2 Sú rozdiely medzi trávnatými kobercami?

Pri výseve máme na výber z množstva osív. Ako je to však pri trávnatých kobercoch? Nie všetky sú totiž rovnaké. Rozdiel spočíva v odlišnosti použitých druhov trávy (lipnicový, mätonohový alebo kostravový trávnik, prípadne ich zmes), v odlišných rozmeroch (najčastejšie 1 m2), v hrúbke vyrezávania, vo vegetačnom substráte, s akým sa trávnik vyrezáva (ľahký piesčitý, ťažší hlinitý alebo ílovitý). Lipnica nízka tvorí veľmi hustý trávnik s hrubšou textúrou, s veľmi mohutným koreňovým systémom schopným rýchlo sa regenerovať, je charakteristická aj svojím agresívnym rastom, neprekáža jej polotieň a výborne rastie v zamokrených podmienkach. Mätonoh tvorí jemnejší hustý porast, s výbornou regeneráciou, ale s odlišným charakterom rastu (rastlinky vytvárajú trsy) a menej hustým koreňovým systémom. Najteplomilnejší a najsuchovzdornejší trávnik vytvára kostrava rákosovitá, pri ktorej však treba rátať s hrubšou textúrou (má širší list ako predchádzajúce druhy). Podstatný je vegetačný substrát trávnatého koberca, v ktorom trávnik vyrástol, nachádza sa v ňom prevažná väčšina koreňového systému rastlín a je na jeho zloženie (fyzikálnochemické) zvyknutý. Pripravená pôda v záhrade by sa mala čo najviac podobať substrátu trávnika.

3 Základom je pôda a jej dôsledná príprava.

Najvhodnejšia je ľahká hlinito-piesčitá alebo piesčito-hlinitá pôda. Prípadná úprava spočíva v aplikácii čistého kremičitého ostrohranného piesku (nie vápencový alebo dolomitový piesok!). Piesok sa môže zmiešať s dobre vyzretým a kvalitným kompostom, prípadne s ornicou v pomere 70 : 30 (piesok : organická zložka), pri ťažšej pôde 80 : 20. Po aplikácii a dôkladnom zapravení (do hĺbky minimálne 10 cm) nasleduje urovnanie, zhutnenie a jemná príprava povrchu (musí byť bez rastlinných zvyškov, kameňov a hrúd). No aj pri dostatočnej a dobrej príprave pozemku sa môže stať, že trávnik neprosperuje. Hlavným dôvodom môže byť odlišnosť vo vegetačnom substráte, ak je trávnik vypestovaný na hlinitom až ílovitom substráte. V takomto prípade sa vo vrchnej vrstve vytvorí nepriepustná vrstva (tzv. black layer), cez ktorú neprechádza dostatok vzduchu, vody a živín do pôdneho priestoru. V pôde tak nastávajú anaeróbne podmienky – pri rozklade organických častíc vznikajú toxické plyny a zlúčeniny. Následne dochádza k odumieraniu koreňov trávnika.

4 Závlahový systém treba realizovať ešte pred založením trávnika. Aký závlahový režim zvoliť na začiatku?

Zabezpečenie závlahového režimu je pomocou zavlažovacieho systému nastaveného podľa podmienok stanovišťa. Podľa výparu sa potreba vody môže pohybovať od 15 mm/m2/týždeň do 50 mm/m2/týždeň. V mnohých prípadoch dochádza však k „prepolievaniu“ trávnika, dôsledkom čoho je vytlačenie pôdneho vzduchu a odumieranie koreňov. Preto je pre trávnik lepšie, ak je zaliaty mierne deficitne, ako by bol „prepolievaný“. Na mierny nedostatok závlahy trávnik reaguje podporou rastu koreňov do hĺbky (za pôdnou vlahou vo väčších hĺbkach), čo zlepšuje jeho odolnosť proti suchu. Pri následnom dostatočnom zavlažení je regenerácia z mierneho nedostatku vlahy veľmi rýchla. Starší zapestovaný trávnik treba zavlažovať vo väčších dávkach a menej často, novozaložený trávnik častejšie a v menších dávkach.

5 Vzhľadný a zdravý trávnik sa bez živín nezaobíde. Ktoré sú preň tie najdôležitejšie?

Dôležité sú všetky prvky vrátane stopových, na ktoré sa pri výžive mnohokrát zabúda. Najviac prijímané sú dusík, fosfor a draslík. Dusík zabezpečuje správny rast trávnika, vplýva na farbu a dobré odnožovanie. Nadbytok dusíka spôsobuje nadmerný rast, trávnik je viac náchylný na napadnutie chorobou. Draslík zabezpečuje odolnosť trávnika proti suchu a chorobám, zlepšuje celkovú pevnosť listov. Fosfor má zasa vplyv na tvorbu koreňového systému a je hlavným prvkom potrebným na klíčenie osiva. Takisto zlepšuje odolnosť trávnika proti nízkym teplotám a odnožovanie (rast do šírky). Ďalšími makroprvkami sú vápnik a horčík, zo stopových prvkov sú najdôležitejšie zinok, meď, molybdén, mangán, bór, železo (po dusíku má významný vplyv na farbu trávnika). Pri hnojení je dôležité zapamätať si zásadu, že trávniku škodí nedostatok aj nadbytok živín. Hnojenie tak vychádza z analýzy príznakov na trávniku a riadi sa odporúčaniami na balení hnojiva.

6 A čo svetelné podmienky? Majú vplyv na vzhľad trávnika?

trávnik

Svetelné podmienky na stanovišti určujú použitie trávnika. Väčšina trávnych druhov vyžaduje plné osvetlenie s prípadným čiastočným zatienením. Len niektoré druhy (kostrava červená, lipnica nízka, metlica trsnatá) znášajú polotieň až značné zatienenie. Trávnik pri nedostatku svetla redne, jednotlivé rastliny rastú do výšky (obmedzenie odnožovania a celkovej hustoty) a strácajú pevnosť. Následným štádiom je napadnutie hubovými chorobami z dôvodu zníženia odolnosti rastlín.

Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 04/2019

Prečítajte si tiež
Komentáre