Zakladáme záhradu nanovo alebo Ako zvládnuť jej naplánovanie v 4 etapách

feb 24, 2021
Ako svojpomocne naplánovať záhradu

Ako postupovať, ak záhradu zakladáme celkom nanovo? Vždy je viac možností a postupov. Ak chceme byť dôslední a doslova sa s plánom záhrady „vyhrať”, celý proces môžeme zhrnúť do niekoľkých etáp.

1. Etapa: Prvotná vízia

Najprv si zosumarizujeme svoje predstavy. Ako chceme záhradu využívať, čo by v nej malo byť, koľko členov rodiny v nej bude tráviť čas a ako intenzívne. V prvotnej vízii nie sú žiadne obmedzenia. Záhrada nám má prinášať radosť, je ďalším obytným priestorom, akousi obývačkou pod holým nebom. Preto si v úvode plánovania môžeme dopriať voľnú ruku a ničím neobmedzenú fantáziu. Čím viac nápadov, tým lepšie.

Úplne skvelé je, ak si svoje predstavy dokážeme preniesť na papier. Drvivú väčšinu podnetov vnímame vizuálne, preto nám aj jednoduchá skica pomôže v lepšej predstavivosti a plánovaní. Zapojme všetkých členov rodiny, čím viac uhlov pohľadu a čím viac vízií, tým lepšie. V prvotnej fáze plánovania totiž tvoríme „materiál,“ ktorý budeme neskôr „opracovávať“, až kým nevznikne dokonalé dielo.


Základom je ujasniť si, čo od záhrady očakávame. Najčastejšia požiadavka je relax a aspoň trocha vlastnej úrody. Ak si chceme dopestovať vlastné priesady a chutnú plodovú zeleninu, musíme rátať s fóliovníkom. Na pohodlnejšie pestovanie zeleniny zahrnieme do plánu vyvýšené záhony, ktoré nám starostlivosť výrazne uľahčia. Navyše, vďaka nim ušetríme, pretože minieme menej hnojív a prostriedkov na ochranu. V kuchyni sa uplatnia aj bylinky každého druhu, preto do plánu zahrnieme aj bylinkovú pyramídu. Nezabúdame na ovocné kry a stromy. Pokojne zahrňme všetky, ktoré máme radi.

Ako na plánovanie záhrady: náčrt záhrady

Foto: Shutterstock

2. Etapa: Reálne podmienky

Výsledkom prvého kroku je ideový náčrt záhrady. Principiálne by mal byť pozemok v tejto fáze rozdelený na relaxačnú zónu, ktorá priamo korešponduje s domom či terasou, a úžitkovú časť, ktorá zahŕňa zeleninové hriadky, bylinkovú pyramídu či ovocný sad.

Prvotnú víziu necháme v ďalšom kroku prejsť cez sito reality. Vnímame mierku pozemku, typ pôdy, svetelné podmienky či hĺbku spodnej vody. Zakomponujeme aj dostupnosť vodného zdroja – či budeme zalievať z mestskej vody alebo si vybudujeme studňu. S ohľadom na veľkosť pozemku a svetelné podmienky zrevidujeme napríklad ovocný sad. Ak je v reálnej mierke na veľký sad málo miesta, zvolíme menej stromov a vyberáme z odrôd navrúbľovaných na menej rastúcich podpníkoch. Pri ešte menšom priestore plánujeme ovocné stromy v stĺpovitej forme alebo sa musíme uspokojiť len s drobným bobuľovým ovocím, ako sú ríbezle, egreše, čučoriedky či maliny, alebo ostružiny.

Zahrnutie reálnych podmienok náš plán trocha zreviduje a niektoré prvky možno vylúči, no aj tak nám v záhrade zostane principiálne všetko, čo by sme v nej chceli mať. Svoje miesto tu stále môže mať terasa s kozubom, záhony kvitnúcich krov, trvalky či letničky, suchý múrik, trávnik na loptové hry či úžitkové hriadky. Posledné úpravy, ktoré výrazne náš plán zasiahnu, spravíme totiž v ďalšej fáze pod váhou objektívnych obmedzení a limitov.

Prečítajte si tiež

3. Etapa: Obmedzenia a limity

Plánované prvky v tejto fáze konkretizujeme a niektoré výrazne meníme. Objektívne obmedzenia nemôžeme ovplyvniť, a preto im musíme svoj plán prispôsobiť. Neovplyvniteľným obmedzením sú napríklad vysoké budovy či stromy v tesnom susedstve nášho pozemku. Predstavujú permanentný či v lepšom prípade putujúci tieň a podľa stupňa tienenia meníme v pláne záhon letničiek na záhon trvaliek, ktoré majú rady aj tieň. Prípadne ruže vymeníme za kry, ktoré krásne kvitnú, aj keď sú časť dňa v tieni – napríklad hortenzie.

Výrazným limitom sú napríklad alergie v rodine. Ak má ktorýkoľvek člen rodiny napríklad alergiu na peľ či trávy, výrazne to ovplyvní skladbu trvalkových záhonov. Musíme sa vzdať okrasných tráv či medonosných kvitnúcich druhov. Nezanedbateľným obmedzením sú aj inžinierske siete, ktoré idú popri dome alebo naprieč pozemkom a nedovoľujú nám na svojej trase sadiť vysoké stromy.

Ako na plánovanie záhrady: skica s výberom rastlín

Foto: Shutterstock

Samostatnou kapitolou je voda. Vysoká hladina spodnej vody je obmedzenie, ktoré neovplyvníme, no môžeme si pomôcť vyvýšenými hriadkami v kombinácii s rastlinami, ktoré znášajú veľa vody. Horšie je, ak je vody málo. Je totiž nevyhnutná a každá záhrada potrebuje zalievať. V tejto fáze plánovania už riešime vodný zdroj, teda to, akú studňu si dáme zhotoviť. Na výber sú tri rôzne druhy v závislosti od spôsobu razenia: narážaná, vŕtaná a kopaná. Veľa, samozrejme, závisí od podložia a od postoja odborníkov, ktorí studňu razia. Najčastejšie je kopaná studňa najvýdatnejšia, no zároveň aj najdrahšia. Sú však prípady, keď to neplatí.

  • Veľmi všeobecne povedané, v našich zemepisných šírkach spadne približne polovica objemu zrážok, ktorý reálne potrebujú rastliny a hlavne trávnik v záhrade. Preto je zavlažovací systém nevyhnutnosťou. Okrem toho, že rastliny a trávnik zaleje, ako treba, ušetrí nám čas a pri dobrom nastavení dokonca 30 až 40 % zálievkovej vody.

4. Etapa: Osadzovací plán

Výsledkom predchádzajúcich fáz je celkom presná a hlavne reálna predstava o záhrade. Všetky zistenia môžeme preniesť na papier v mierke a zvlášť si môžeme rozkresliť záhony okrasných krov a trvaliek. V mierke si rozvrhneme druhovú skladbu tak, aby počas sezóny stále niečo kvitlo. Vyznačíme si aj počet rastlín na štvorcový meter a získame tak presný nákupný zoznam rastlín. V ovocnom sade si ujasníme konkrétne ovocné druhy, ktoré sem môžeme sadiť. Ak nám to miesto dovolí a môžeme sadiť aj veľké stromy, zadefinujeme si už aj konkrétne odrody.

Ako na plánovanie záhrady: osadzovací plán záhrady

Foto: Shutterstock

Pozor, niektoré sú samoopelivé, no niektoré potrebujú opeľovača. Preto pri plánovaní berieme do úvahy vždy aspoň dva kusy z rovnakého druhu ovocia, čiže nesadíme len jednu jabloň, jednu hrušku, jednu marhuľu a jednu broskyňu, ale radšej dve jablone a dve hrušky, a to aj za cenu toho, že sa marhule či broskyne musíme pre nedostatok miesta vzdať. Plánujeme aj s ohľadom na starostlivosť a snažíme sa výrazne znížiť potrebu postrekov. Napríklad aj tým, že k pergole na terase nesadíme klasickú citlivú odrodu stolového viniča, ale vyberáme z krížencov európskych a amerických odrôd. Do sadu vysádzame rezistentné odrody jabĺk a nezabúdame ani na zmiešané výsadby, ktoré síce škodce a choroby priamo nelikvidujú, ale výrazne im sťažia rozširovanie.

Pri zostavovaní osadzovacieho plánu, či už okrasného záhona, alebo ovocného sadu, vždy berieme do úvahy konečné parametre rastlín, aby sa nestalo, že už po roku bude rastlinám v záhone či v sade „tesno“.

  • Pri plánovaní sa dopúšťame viacerých chýb, no jedna z nich jednoznačne v hitparáde omylov vedie. Výsadbu výrazne predimenzovávame, čiže prehusťujeme. Rastliny sadíme v ich aktuálnej veľkosti tak blízko k sebe, akoby už nemali viac rásť. Po roku sú už totiž na seba natlačené, a keď po ďalších dvoch rokoch dorastú na svoju konečnú veľkosť, teda zväčšia svoju šírku i výšku až niekoľkonásobne, nezostáva nič iné, len urobiť drastickú prebierku a každú druhú rastlinu vyhodiť von. Inak hrozí, že rýchlo zostarnú alebo ich budú napádať choroby a škodce. Pri ovocných drevinách musíme zasa intenzívnejšie rezať, čo zvyšuje nároky na starostlivosť.

Text: Ing. Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 02/2021

Komentáre