Takmer 25 percent kuchynského odpadu, ako sú odkrojené zvyšky, šupky, hlúby či vňate, končí v komunálnom odpade (česť tým, ktorí kompostujú). Vieme, ako si z nich vypestovať vňate plné zdravia.
Rozšírte si jedálniček o zeleninové vňate
Zelené listy alebo iné zelené časti rastlín sú pre ne tým najdôležitejším orgánom zabezpečujúcim ich rast, rozvoj a plodnosť. V nich sa totiž nachádza fotosyntetický systém, ktorý pomocou zeleného chlorofylu prijíma slnečnú energiu a mení ju na chemickú. V priebehu dňa aj roku sa mení intenzita slnečného žiarenia, neraz až nad hranicu ohrozenia citlivého zeleného fotosyntetického aparátu, a práve preto si každá rastlina v liste vytvorila tú najsilnejšiu ochrannú bariéru, dokonca aj proti hmyzím predátorom a hubovým chorobám. Tvoria ju aktívne obranné látky, medzi ktoré patria rôzne vitamíny a antioxidanty. Tieto látky chrániace rastliny sú súčasne schopné slúžiť aj ochranu pred útokmi predátorov (baktérií, vírusov a húb) aj človeka. Preto by mali mať zelené časti rastlín miesto v našom jedálničku.
Prečítajte si tiež
Napríklad uskladnená cibuľa a koreňová zelenina sú často dvojročnou zeleninou alebo zeleninou s predčasne ukončeným vývojom, takže ak ju znovu zasadíme a vytvoríme jej vegetačné podmienky (primerané množstvo vlahy, tepla, svetla) a ak má nepoškodený vegetačný vrchol, teda rastové srdiečko, zakrátko z nej vyrastie mladá vňatka alebo listy. A práve tie sú zdrojom vitamínov.
Na dopestovanie vňatky nemusíme použiť celý koreň zeleniny, postačí len jej vrchná časť s neporušeným rastovým srdiečkom, ktorú by sme inak odhodili. Túto časť postavíme do misky s vodou a onedlho z nej vyrastie vňatka. Čím dlhšiu koreňovú časť necháme pri rezaní pod srdiečkom, tým viac vňatky je zelenina schopná vytvoriť, a to dokonca i opakovane po zrezaní. Takouto zeleninou môže byť mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, ale i červená repa, biela a čierna repa či reďkev. Ak máme menšie, nedorastené korene zeleniny (mrkvy, petržlenu obyčajného i kučeravého, paštrnáka), tak ich využijeme celé a vysadíme ich husto vedľa seba do kvetináča s priepustným substrátom, ktorý zavlažíme. Aj menší zeler či repu môžeme použiť na hustú výsadbu do misky so substrátom, ktorý opatrne zavlažujeme. Naopak, vrchné skrojky z týchto druhov zeleniny stačí položiť do misky s trochou vody a nechať vyrásť vňať.
Využitie vňatiek v kuchyni
- Nátierky ako maslo, bryndza, hydinová masť, ale i nátierky z uvarených a rozomletých strukovín, mäsa, oškvarkov a vnútorností môžeme obohatiť o chuť i vitamíny pridaním čerstvej vňate. Palacinky a omelety dochutíme vňaťami pridaním priamo do cesta alebo do plnky.
- Nákypy a rizotá budú výživnejšie, ak do nich pridáme vňate až po tepelnej úprave.
- Zapečené mleté mäsové jedlá, ako sú napríklad fašírky, budú vďaka vňati chutnejšie.
- Varené a pečené zemiaky, tekvice, sacharidové koreňové zeleniny (mrkva, petržlen) bohato oživíme po tepelnej úprave čerstvými vňaťami. Polievky a omáčky dochucujeme vňaťami najlepšie až na tanieri, aby sme v nich zachovali maximum enzýmov.
- Zeleninové šaláty je možné spestriť dobrou dávkou vňatiek.
- Mixované nápoje budú vďaka pridaným vňatiam nielen chutnejšie, ale získajú aj viac dôležitých ochranných a stimulačných látok.
Liek na chudokrvnosť, aj prevencia rakoviny
Nielen listová zelenina, ale aj vňate a bylinky sú doslova nabité chlorofylom, ktorý má vysoký ozdravný potenciál? Konzumácia zelenej čerstvej stravy pomáha pri chudokrvnosti (ak dodáme telu popri železe aj chlorofyl vo forme surových zelených vňatí, tak sa množstvo chýbajúceho hemoglobínu v krvi dvakrát rýchlejšie normalizuje), zároveň chlorofyl pomáha neturalizovať pôsobenie mutagénov a karcinogénov na naše telo a tak pomáha predchádzať tvorbe kožných i vnútorných nádorov. Takisto je nápomocný aj pri liečení žalúdočných vredov, podporuje peristaltiku, neutralizuje toxíny, znižuje nafukovanie.
Ako si vypestovať mladé lístočky nielen zo žeruchy
Drobné semiačka žeruchy vysejeme do plochej misky na povrch vlhkého vatového vankúšika (hrubého 5 až 10 mm) a prekryjeme priesvitnou fóliou. V teple a na svetle zakrátko vyrastie hustý koberček zelených rastliniek, ktoré síce pri klíčení vydávajú zaujímavý pach, ale na chlebíku alebo v jedle chutia príjemne štipľavo a sú plné vitamínov. Rastlinky žeruchy zberáme strihaním nožnicami. Podobne si môžeme dopestovať aj mladé výhonky reďkovky (semená nesmú byť morené), kalerábu, kelu, kapusty, karfiolu či brokolice.
Dopestovanie vňatky z cibuľovej zeleniny
Na dopestovanie vňatiek využívame predovšetkým cibuľu a cesnak, ktoré pri uskladnení začali vybiehať, vyrastať a zmäkli, takže nie sú vhodné na kuchynské použitie. Ich vyrastajúce cibule vysadíme do polovice do substrátu, zavlažíme a dáme do tepla a na svetlé miesto. Cibuľové vňate pôsobia antibioticky, môžeme si ich dopestovať aj vysadením bežne zakúpených cibuliek šalotky či sadzačky, ba aj priamo zo strúčikov či celých hlavičiek cesnaku, ktoré plytko a nahusto zasadíme do substrátu v kvetináči.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Pekné bývanie 05/2019
